Charakteristickým javom uplynulého desaťročia bol prudký prírastok trhovej kapitalizácie firiem podnikajúcich v telekomunikáciách a mediálnej oblasti a firiem orientovaných na nové technológie (tzv. TMT sektor, niekedy nazývaný aj "nová" ekonomika). Dnes sa už všetci analytici zhodnú, že závratný vývoj kurzov akcií v TMT sektore bol bublinou, ešte väčšou, ako bol všeobecne nereálny rast cien na akciových trhoch vyspelých krajín. Zreálňovanie kurzov sa začalo už v marci 2000 a v súčasnosti stále pokračuje. Zaujímavou otázkou je, či existuje nejaká "objektívna alebo pravá" cena investícií vyjadrená napr. burzovým indexom a či je prepojenie medzi finančnou a reálnou ekonomikou rovnaké vo všetkých sektoroch.
Pri analýze jednotlivých firiem sa obyčajne sa poukazuje na fundamentálne charakteristiky zisku, obratu a pod. Zložitejšia je situácia pri analýze jednotlivých odvetví, resp. indexov na kapitálových trhoch. Tu do hry vstupuje veľké množstvo globálnych faktorov, ktorých účinky sa vzájomne ovplyvňujú a celkový obraz sa zahmlieva. Aj v tomto prípade však možno použiť princíp fundamentálnej analýzy, keď sa namiesto mikroekonomických ukazovateľov typu zisku či obratu dosadzujú makroekonomické charakteristiky typu HDP, hrubých fixných investícií a pod. Základným postupom je tu Tobinovo pravidlo o vzťahu (akciových) kapitálových trhov a investícií, ktoré hovorí, že rozhodujúcim faktorom je pomer nákladov na nový kapitál k nákladom na existujúci kapitál. Ak sa pomer trhovej hodnoty existujúceho kapitálu k nákladom na získanie nového kapitálu zvýši, narastú aj investície. Tobinov prístup bol základom viacerých úvah o príčinách prudkého rastu "novej" ekonomiky a jej úlohe v celkovom raste investícií, HDP a trhovej kapitalizácie.
Investície do komunikačnej a výpočtovej techniky
V priebehu posledného desaťročia trhová kapitalizácia spoločností produkujúcich technológie narástla, kým ceny týchto technológií klesli, najmä v informačných a komunikačných technológiách (pohybujeme sa prirodzene na pôde stálych cien, očistených o infláciu). Prírastky investícií boli v niektorých krajinách naozaj značné a korešpondovali s prírastkami trhovej kapitalizácie (pozri tabuľku). Ak chceme v rámci Tobinovho prístupu vysledovať úlohu "novej" ekonomiky, prírastky nového kapitálu si môžeme stotožniť s investíciami do komunikačnej a výpočtovej techniky. V praxi je vysledovanie prepojenia medzi nárastom trhovej kapitalizácie a hrubých investícií ťažšie ako v teórii, pretože na burzové indexy vplýva aj mnoho náhodných faktorov, ako napr. politické udalosti, nálada investorov a pod. V konečnom dôsledku je však prepojenie reálnej a finančnej ekonomiky faktom a empirické údaje z USA napríklad naozaj potvrdzujú vysoký stupeň korelácie medzi vývojom indexu NASDAQ a nákupmi výpočtovej a informačnej techniky. Ponúka sa jednoduchá logická úvaha: vyššie investície do nových technológií zvyšujú produktivitu práce a zisk, čo vyvoláva nárast cien technologických firiem (t. j. nárast ich trhovej kapitalizácie). Technologické firmy majú tým lepší prístup na trhu kapitálu, ktorý získavajú za výhodné ceny, a to im umožňuje produkovať technológie za nižšie náklady. Špirála rastu pokračuje na vyššom poschodí. Tento systém osobitne dobre funguje v tých ekonomikách, kde firmy získavajú veľkú časť kapitálu na kapitálových trhoch (t. j. v USA a vo Veľkej Británii). V tzv. bankových ekonomikách (Nemecko, Francúzsko) je vzťah medzi získavaním kapitálu, hrubými investíciami a rastom trhovej kapitalizácie menej zreteľný, pretože väčšinu kapitálu poskytujú firmám banky.
Štúdie analytikov MMF
Vzťahu investovania, kapitálových trhov a úlohe "novej" ekonomiky sa v poslednom čase venovalo veľa renomovaných finančných i akademických inštitúcií. Veľmi zaujímavý príspevok predstavuje séria štúdií analytického oddelenia Medzinárodného menového fondu. Trhová kapitalizácia narástla vo všetkých krajinách nevídaným tempom. Údaje v tabuľke vyjadrujú zmenu stavu medzi januárom 1999 a októbrom 2000. Ak by sme pozorované obdobie ohraničili marcom 2000, keď boli ceny akcií najvyššie, prírastok by bol ešte vyšší a prekročil by 300 % v TMT sektore ("novej ekonomike") a 200 % v ostatných sektoroch ("starej ekonomike") v každej sledovanej krajine. S výnimkou USA a čiastočne Kanady a Veľkej Británie prírastok trhovej kapitalizácie vysoko prekročil prírastok investícií. Tento rozdiel je markantný najmä v Nemecku a vo Francúzsku. Ak pripustíme, že "nová" ekonomika pomohla podstatným spôsobom zvýšiť produktivitu práce, tento rast sa dal pozorovať len v USA a opäť s istým obmedzením v Kanade a vo Veľkej Británii. Rast HDP v Nemecku a vo Francúzsku bol omnoho pomalší a vôbec nezodpovedal prudkému prírastku cien akcií "novej" ekonomiky. Osobitným prípadom bolo Japonsko, ktoré sa od roku 1990 nemôže spamätať z krachu bublinovej ekonomiky a napriek závratnému pádu indexu Nikkei sú kurzy na burze v Tokiu stále vysoko nadhodnotené.
H. Edison sa pokúsil vyhodnotiť elasticitu investičného dopytu na rast trhovej kapitalizácie. Vo vzorke siedmich vyspelých krajín sa zvýšený dopyt po investíciách ako dôsledok rastúcej trhovej kapitalizácie prejavil najvýraznejšie s dvojročným oneskorením. Veľkosť reakcie však bola v jednotlivých krajinách rozdielna, a to tak v TMT sektore, ako aj pri ostatných emisiách.
Zdroje firemného kapitálu
V USA v sledovanom období desaťpercentný nárast trhovej kapitalizácie v TMT sektore viedol (s dvojročným oneskorením) k 2-percentnému nárastu fixných investícií, kým v "starej" ekonomike bol nárast investícií 1,5 %. Rozdiel teda nebol výrazný. V kontinentálnej Európe boli zodpovedajúce koeficienty podstatne nižšie, len 0,5 % a 0,2 %, a boli na hranici sledovateľnosti. Zdá sa, že prepojenosť finančnej a reálnej ekonomiky bola v USA podstatne vyššia ako v kontinentálnej Európe, a toto konštatovanie platilo tak pre "starú", ako aj "novú" ekonomiku. Toto zistenie zodpovedá rozdielu, akým spôsobom získavajú firmy kapitál. V EÚ (s výnimkou Británie) sú hlavným zdrojom firemného kapitálu banky, v USA a vo Veľkej Británii sú to kapitálové trhy. Indexy na amerických a britských burzách ako ceny investícií preto majú omnoho väčšiu vypovedaciu schopnosť ako indexy v Paríži či vo Frankfurte. Štúdia IMF identifikovala ešte jeden zaujímavý jav: hoci majú Nemecko i Francúzsko bankové ekonomiky, firmy z TMT sektora sa v nich správali odlišne ako firmy "starej" ekonomiky a na získanie investícií v hojnej miere využívali kapitálový trh. Ide o prejav globalizácie správania firiem v tomto sektore. Ale napriek tomu, že rozhodujúcu časť kapitálu získali európske firmy na burzách (ako ich americké sestry), na raste investícií a HDP sa to v Európe veľmi neprejavilo. Naznačuje to, že investičná bublina v TMT sektore bola v Európe podstatne väčšia ako v tom istom sektore v USA. Európske firmy jednoducho využili všeobecnú vieru investorov v zázračný rast "novej" ekonomiky a lacno získali dodatočný kapitál bez toho, aby zabezpečili americké miery rastu zisku a obratu.
Monitorovať aj jednotlivé segmenty trhu
Rozdielny bol aj dosah rastu cien akcií v "starej" a "novej" ekonomike na rast súkromnej spotreby. Vo všeobecnosti platí, že ak bohatstvo jednotlivca vzrastie, zvýši sa aj jeho spotreba. V posledných desiatich rokoch sa značne zvýšil počet domácností vlastniacich nejaké akcie, najčastejšie formou podielových fondov alebo penzijných schém. V USA sa napríklad v rokoch 1991 -- 2000 zvýšil podiel domácností s vlastníctvom akcií z 30 na 52 %, v Nemecku zo 6 na 17 % a vo veľkej Británii z 22 na 26 %. S rastom cien akcií narástlo aj bohatstvo domácností a úmerne sa zvýšila aj spotreba. Aký veľký bol tento efekt a bol rozdielny pre "starú" a "novú" ekonomiku? Opäť sa prejavili rozdiely medzi USA a Veľkou Britániou na jednej strane a kontinentálnou Európou na druhej strane. V USA a vo Veľkej Británii sa napríklad desaťpercentný nárast trhovej kapitalizácie firiem "starej" ekonomiky prejavil (s oneskorením dvoch rokov) v náraste osobnej spotreby o 1,5 %, ale rovnaký nárast cien akcií v TMT sektore vyvolal len 0,5-percentné zvýšenie spotreby. V kontinentálnej Európe sa takýto desaťpercentný nárast trhovej kapitalizácie prejavil 0,4-percentným nárastom osobnej spotreby, a to v "starej" i "novej" ekonomike. Vyplýva z toho, že investori v celom vyspelom svete považovali prudký rast cien v TMT sektore za príliš podozrivý na to, aby ich to podnietilo k vyšším osobným výdavkom. Iná bola situácia "v starej" ekonomike, kde sa znovu prejavil rozdiel medzi USA a Veľkou Britániou a kontinentálnou Európou. V USA a Británii investori považovali burzu za spoľahlivý indikátor cien investícií a rast cien akcií, vyvolávajúci rast ich osobného bohatstva, boli ochotní premietnuť do zvýšenej osobnej spotreby.
Nové pohľady na vzťah medzi trhovou kapitalizáciou a rastom investícií, HDP a osobnej spotreby potvrdzujú, že sledovanie vývoja na kapitálových trhoch je dôležité pre formulovanie monetárnej politiky, protiinflačnej politiky a monitorovanie cyklického vývoja reálnej ekonomiky. Rozdielne správanie cien akcií "starej" a "novej" ekonomiky a ich odlišný dosah na reálnu ekonomiku tiež naznačuje, že nestačí monitorovať len všeobecný vývoj kurzov, ale treba sledovať aj jednotlivé segmenty trhu.