Aktuálnu tému - vstup Slovenska do Európskej únie - treba reflektovať aj výskumne. Z rôznych aspektov. Jeden prezentovala Európska komisia, ktorá na základe prieskumov Eurobarometra (október 2002) sumarizovala ekonomické výhody a nevýhody vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.
Ekonomické výhody
1. Zvýšenie konkurencie vo všetkých sektoroch ekonomiky, rozsiahlejšia ponuka, vyššia kvalita, širší sortiment, nižšie ceny.
2. Odstránenie obchodných prekážok a rast objemu vzájomného obchodu.
3. Rozvoj spolupráce s výrobcami EÚ pri prenikaní na tretie trhy.
4. V súvislosti s voľným pohybom služieb a kapitálu vzniknú pre slovenských podnikateľov nové podnikateľské príležitosti v EÚ.
5. Podpora vstupu zahraničného kapitálu do SR.
6. Prítomnosť zahraničného kapitálu ovplyvní racionálnejšie rozmiestnenie výrobných zdrojov v SR.
7. Do SR bude smerovať vyšší objem nenávratných prostriedkov z EÚ, hlavne zo štrukturálnych fondov.
8. Zavedením voľného pohybu osôb a pracovných síl umožní slovenským občanom pracovať v krajinách EÚ.
9. Vstup SR do menovej únie umožní využívať výhody späté so zavedením jednotnej meny - EURO.
10. Zo sektorového hľadiska sa najväčšie výhody očakávajú v oblasti poľnohospodárstva. Vstup do EÚ umožní využívať tamojšiu vyššiu cenovú hladinu.
Ekonomické nevýhody
1. Výrobky exportované do EÚ musia spĺňať jej technické normy. Bude to časovo i finančne náročný proces, ktorý povedie k zvýšeniu nákladov slovenských výrobcov.
2. Zvýši sa konkurenčný tlak na slabšie podnikateľské subjekty SR, čo bude ohrozovať ich existenciu.
3. Odchod kvalifikovaných pracovných síl do zahraničia.
4. Rýchlo rastúci dopyt môže vyvolať problém nedostatočnej ponuky kapitálu.
5. Vyššie náklady v súvislosti so zabezpečovaním informácií v priestore EÚ.
6. Zvyšovanie dopravných nákladov.
7. Vyššie náklady na riadenie a kontrolu medzinárodného podnikania.
8. Strata colných výnosov, t. j. aj príjmov do štátneho rozpočtu.
Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky SAV reagoval na tieto názory vlastnou výskumnou akciou. V období november - december 2002 zisťoval názory manažérov veľkých, stredných a malých podnikov SR na:
a) pozitíva vstupu Slovenska do EÚ,
b) negatíva vstupu Slovenska do EÚ,
c) ambivalentné tendencie pri hodnotení tohto vstupu z hľadiska podnikovej sféry SR ako takej, resp. z hľadiska ich konkrétneho podniku.
Relatívna reprezentatívnosť daného šetrenia bola zabezpečená výberom objektov skúmania z odvetvového aspektu:
* výroba (chemická, hutnícka, strojárska, elektrotechnická, stavebná, drevárska, spotrebná, potravinárska, poľnohospodárska),
* obchod a služby (finančné, informačné, vydavateľské, poradenské, zdravotnícke) a z regionálneho aspektu (Bratislava, západné, stredné a východné Slovensko).
Do prieskumu bolo celkovo zaradených 115 podnikov proporcionálne rozdelených do výroby, obchodu, služieb; a regionálne: Bratislava, západné Slovensko, stredné Slovensko a východné Slovensko.
Zber údajov bol uskutočňovaný osobným rozhovorom a dotazníkovým spôsobom. Za východoslovenský región prieskum uskutočnil František Sudzina, doktorand EU Košice.
Výsledky prieskumu
Poradie pozitívnych faktov:
1. otvorenie trhov (obchodných aj pracovných síl); rýchlejšie a jednoduchšie etablovanie slovenských firiem do EÚ; vyšší odbyt slovenských výrobkov do EÚ; vyššia dôveryhodnosť slovenských podnikov;
2. jednoduchší a rýchlejší prílev priamych zahraničných investícií, kapitálu; finančné dotácie zo štruktúrnych fondov;
3. odbúranie colných bariér, vytvorenie zóny voľného obchodu;
4. prístup k novým technológiám, technologický rozvoj;
5. zníženie nezamestnanosti.
Okrem týchto piatich faktov s najväčšou frekvenciou boli prieskumom zistené jednotlivé položky:
* vyššie mzdy,
* tlak na vyššiu kvalitu výrobkov, služieb, produktivitu práce,
* zníženie nákladov pri exporte i importe,
obmedzenie špekulatívnych obchodov, zníženie korupcie,
* konvergencia k hospodárskym politikám únie, zjednotenie legislatívy
* podpora pre rozvoj regiónov, dotácie vidieka.
Poradie negatívnych faktov:
1. odlev kvalifikovaných pracovníkov a podnikateľov do krajín EÚ,
2. zvýšenie cien vstupov, komodít,
3. technologická a personálna nepripravenosť našich podnikov (napriek istej reštrukturalizácii) na adaptáciu pre podmienky EÚ,
4. silné zahraničné a nadnárodné subjekty s najmodernejšou technológiou obsadia naše trhy, Slovensko sa môže stať "banánovou" republikou,
5. vplyv globalizácie a unifikácie prinesie stratu našej ekonomickej identity.
Okrem týchto piatich faktov s najväčšou frekvenciou boli prieskumom zistené nasledujúce jednotlivé položky:
* otvorenie trhov (oni nepotrebujú naše potravinárske výrobky, oni potrebujú umiestniť svoje u nás),
* menšia flexibilita našej obchodnej politiky (preberieme ich),
* veľa regulácie (skoro ako sa socializmu),
* nižšia konkurencieschopnosť našich podnikov, ich podkapitalizácia (veľké firmy preniknú k nám, my sa tam nepresadíme).
Ak porovnáme zistenia na základe prieskumov Eurobarometru s našimi poznatkami, z hľadiska ekonomických výhod v našom prehľade chýba jeden fakt: "vstup Slovenska do menovej únie umožní využívať výhody späté so zavedením jednotnej meny - euro".
Na druhej strane prieskumy Eurobarometra neuvádzajú "zníženie nezamestnanosti, zníženie korupcie a podporu zaostávajúcich regiónov".
Pokiaľ ide o porovnanie zisťovania ekonomických nevýhod, v našich prehľadoch absentujú položky: "vyššie náklady na riadenie a kontrolu medzinárodného podnikania a zvyšovanie dopravných nákladov". V prieskumoch Eurobarometra chýbajú predpokladané nevýhody týkajúce sa ekonomického "vykorisťovania" zo strany silných subjektov EÚ a prílišného dirigizmu (regulácie, limity).
Zistenie ambivalentných faktov:
1. zvýšenie konkurencieschopnosti (na jednej strane prinesie lepšiu kvalitu slovenských výrobkov a služieb, na druhej strane prinesie krach firiem, a tým sa zvýši nezamestnanosť),
2. zníženie nezamestnanosti (výhoda), ale aj názor, že zvýšená nezamestnanosť bude výhodou ("ľudia si na Slovensku v súčasnosti nevážia prácu"),
3. diametrálne odlišne hodnotia oba prieskumy faktor cien. Eurobarometer uvádza v prvom bode ekonomických výhod v súvislosti so zvýšenou konkurencieschopnosťou nižšie ceny, prieskum ÚSSE SAV zasa vyššie ceny, ako ekonomickú nevýhodu.
Pokiaľ ide o odvetvové a regionálne rozdiely, zistené boli nasledujúce skutočnosti.
Respondenti z výrobnej sféry (nad 50 %) z pozitív viac zdôrazňovali rozšírenie trhov a prílev priamych zahraničných investícií, respondenti z obchodnej sféry viac zdôrazňovali odbúranie colných bariér.
Zvýšenie konkurencie pokladajú za pozitívum skôr respondenti z obchodu a služieb, za negatívum skôr respondenti z výrobnej sféry.
Nepripravenosť našich firiem na vstup do EÚ prezentovali skôr veľké a výrobné podniky. Malí podnikatelia sa domnievajú, že na vstupe do EÚ budú profitovať v prvom rade veľké firmy.
Na stratu ekonomickej identity poukazovali viac mimobratislavské podniky. Niektorí respondenti (asi 10 %) prezentovali len pozitívne predpoklady, dvaja iba negatívne (obaja z Bratislavy) bez zistenia odvetvových či veľkostných rozdielov.
StoryEditor