Čo vás láka na cestovaní?
- Pre mňa je to najmä spoznávanie prírody. Príroda a zvieratá ma zaujímajú viac ako ľudia a mestá. Keď je človek doma, v Bratislave, má okolo seba samých ľudí. Ale takisto, ako keď idete na víkend na chalupu, aj pri dlhších cestách vyhľadávate tiché miesta. Chodím do sveta, aby som videl prírodu, počul ticho a aby som sa úplne odtrhol od zhonu.
Máte radšej známe dovolenkové ciele alebo skôr miesta, na ktoré málokedy vkročila ľudská noha?
- Oboje. Je veľa krajín, ktoré sú navštevované preto, že sa tam dá ľahko dostať. Na Spojených štátoch nie je dnes už nič mimoriadne, ale aj v takej navštevovanej krajine sa dá nájsť čosi nevšedné. Je tam napríklad neskutočné množstvo prírodných parkov. Pre mňa je najdôležitejšie, aby to bolo z prírodného hľadiska silné, fotogenické miesto. Je veľa destinácií, kde je všetko ostatné, ale chýba tam príroda.
Dávate prednosť individuálnej turistike alebo organizovaným cestám?
- Individuálnej turistike. U nás žiaden zájazd, žiadne skupinky, nehrozia. Keď má človek fotiť, musí byť odkázaný sám na seba. A musí byť najmä pánom svojho času, čo pri organizovanej turistike nejde. Tam treba čakať niekoho, kým príde alebo sa naje. Na to, aby mala cesta význam, treba od rána do večera chodiť a vyhľadávať. Boli sme na ceste aj s kamarátmi, ale akosi to nešlo, stávalo sa, že sme na nich museli čakať aj niekoľko hodín. Ale je to aj otázka stravy. Ráno sa zobudíte a fotíte až do západu slnka. To sa nedá robiť tak, že sa budete stravovať v reštauráciách. Jediná možnosť je, že sa zastavíte niekde na pumpe, kúpite si nejakú drobnosť a je to vybavené. Tomuto režimu je ťažké sa prispôsobiť a ja ani od nikoho nechcem, aby sa mu prispôsoboval.
Aké najexotickejšie miesta ste doteraz navštívili?
- Ťažko dostupná je Antarktída. Poznám tiež jeden veľmi ťažko dosiahnuteľný, najodľahlejší civilizovaný ostrov, Tristan da Cunha, ktorý sa nachádza medzi Afrikou a Južnou Amerikou a patrí Angličanom. Zatiaľ ho navštívilo päť turistických lodí a my sme boli na jednej z nich. Neviem, či tam vôbec nejaký Slovák niekedy bol. Žije tam 284 ľudí, ktorí majú len sedem priezvisk a sú úplne izolovaní od okolitého sveta.
Čo vás na takýchto odľahlých miestach láka?
- Púšte, ľadovce, jednoduchá forma, jednoduchá štruktúra, žiadni ľudia. Ale nielen to. Pekných miest je veľa, ale fotograficky pekných miest a scenérií až tak veľa nie je. Hory sa dajú fotiť na tisíc spôsobov, ale nie všetky mi vyhovujú.
Stretli ste na svojich cestách podobných individualistov?
- Samozrejme. Vlani sme boli v Argentíne, Čile a Antarktíde a na lodi sme stretli dvojicu Švajčiarov, ktorí boli v tom čase už jeden a pol roka na cestách. Doma takmer všetko predali, precestovali celý svet a v októbri sa vrátia po troch rokoch do Európy. Píšu knihu a pravidelne aktualizujú svoju internetovú stránku.
Stretávate aj skupiny organizovaných turistov?
- Napríklad Slovákov sme dosiaľ ani nestretli. Všade sa na nich pýtame, ale nikto o nich nepočul. Je to možno aj tým, že nie sme taká veľká a známa krajina. Je jasné, že keď ste v New Yorku, tak sa nebudete pýtať, či tu bol nejaký Slovák. Ale keď ste v nejakej odľahlej oblasti, na vzdialenom ostrove, zistíte, že Slováci nie sú až takí rozbehaní.
Čo je príčinou?
- Je jasné, že v prvom rade sú to peniaze. Ale stačí si pozrieť, ako žijú Kanaďania, Američania, ale aj Švajčiari či Rakúšania. Tam sa môže dôchodca zobrať a vyraziť na tri mesiace na Aljašku. A na leto príde na Floridu. Tak to funguje v Austrálii, na Novom Zélande či v Južnej Afrike. U nás, ale ani v Česku, to nie je také zaužívané.
V súčasnosti sa dosť propagujú exotické destinácie v Karibiku, v Indickom oceáne... Myslíte si, že ľudia, ktorí tam chodia, majú skutočný záujem o tieto krajiny alebo ide skôr o ich prestíž?
- Jedným z dôvodov je určite aj ten, že tam bol ich sused, tak musia aj oni. Najpopulárnejšie exotické destinácie sú populárne aj vďaka tomu, že sú ľahko dostupné lietadlom, či už ide o charterové lety alebo klasické linky. Svoju úlohu hrá aj vysoká konkurencia leteckých spoločností. Preto sú tieto miesta aj pomerne lacné. Len čo chcete ísť niekam, a môže to byť aj bližšie, ale málo sa tam lieta, cena výletu prudko stúpa. To, čo je lacné, a to, čo má nejakú exotickú nálepku (Maledivy, Srí Lanka, karibské ostrovy), je dostupnejšie.
Filip Kulišev (1973) - cestovateľ a fotograf. Po štúdiu cestovného ruchu a absolvovaní mnohých ciest sa fotografovaniu, ako svojej záľube, začal venovať v roku 1995. Spoločnosť na cestách mu robí priateľka Zuzana Matejbusová. Fotografuje prírodu po celom svete na kalendáre a obrazy. Absolvoval vyše šesťdesiat výstav. V austrálskom Sidney mal výstavu Amazing Slovakia. Pred niekoľkými dňami mu vyšla prvá kniha fotografií Úžasná planéta.