Dušan Hanák (*1938, Bratislava), pracoval ako technický úradník a baník, v roku 1965 absolvoval Filmovú a televíznu fakultu AMU v Prahe. Nakrútil 20 krátkych filmov, ktoré boli ocenené v Oberhausene, Montevideu, na Bienále mladého umenia v Paríži a na ďalších festivaloch. V rokoch 1964 až 1991 pôsobil ako režisér a scenárista v Slovenskej filmovej tvorbe v Bratislave. Celovečerné filmy začal nakrúcať až po sovietskej okupácii Československa, viaceré boli zakázané. Jeho celovečerný hraný debut 322 (1969) získal ešte v bývalom režime Grand Prix na festivale v Mannheime. Film Obrazy starého sveta (1972) o ľuďoch, žijúcich na okraji spoločnosti, bol po osemnástich rokoch v trezore s veľkým úspechom premietaný po celom svete. Významné ocenenia získali aj jeho snímky Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980), Tichá radosť (1985), Súkromné životy (1990). Zatiaľ posledný film Papierové hlavy, v ktorom sa vyrovnáva s obdobím socializmu, vznikol v roku 1996. Fotografuje a píše. Vydal knihy Slepec a nahá slečna (1999) a Tri scenáre (2006). Na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave vedie ateliér hraného filmu a otvorený ateliér. Na Medzinárodnom festivale umeleckých filmov v Bergame mu 24. júna 2006 odovzdali Cenu za celoživotné dielo, 1. júla 2006 si prevzal Zlatú kameru na festivale v Trenčianskych Tepliciach.