Knihy sú drahé. To je veta, ktorú dnes môžete počuť tisíckrát, najmä od tých, ktorí im v skutočnosti nikdy príliš neublížili. Knihy sú síce možno drahé, zároveň však asi nikdy neboli také lacné.
Ponovembrový knižný raj
Prvé veľké výpredaje sa u nás objavili krátko po novembrovej revolúcii, keď sa vydavateľstvá zbavovali starej produkcie, alebo ich niekto rovno likvidoval. Z akéhosi romantického rozmaru knihy neposlal rovno do zberu, ale predávali ich za pár korún v niektorých kníhkupectvách. Medzi zberateľmi potlačeného papiera bol známy aj veľkosklad na výpadovke z Bratislavy na Zlatých pieskoch, kde knihy predávali za dvadsať, neskoršie aj za desať percent pôvodnej ceny, takže neraz sa dala aj relatívne nová kniha kúpiť trebárs za dve koruny.
Návrat do stojatých vôd
Po týchto zlatých časoch prišlo obdobie stagnácie, na začiatku deväťdesiatych rokov to však až tak neprekážalo, pretože ceny nových kníh ešte v tom čase neboli vysoké. Knihy z druhej ruky a výpredajov sa opäť vrátili do antikvariátov, ktorých na Slovensku nikdy nebolo príliš veľa. Niekedy vznikala aj paradoxná situácia. Napríklad pred piatimi rokmi bolo v hlavnom meste menej antikvariátov než v niekoľkonásobne menšej Banskej Bystrici. Na ponuke sa odráža celá situácia slovenského knižného trhu, kde za pochybných okolností funguje niekoľko stoviek malých, nikým neobjavených vydavateľstiev, ale ťažko nájdete niekoho, kto by knihy produkoval v dostatočnom množstve a kvalite. Vo väčšine menších miest nie sú ani poriadne kníhkupectvá, prinajlepšom tam nájdete predajňu so zmiešaným tovarom, kalendármi, konfetami, kuchárskymi knihami a niekoľkými nenáročnými titulmi, väčšinou chaoticky povyberanými z aktuálnej ponuky a toho, čo vo svojich dvojriadkových glosách spomenuli ženské časopisy.
Nadprodukcia za babku
Slovenské mesta a mestečká sa od čias Mateja Hrebendu nedostali z hľadiska knižnej ponuky takmer nikam a stále sa príliš nerozhýbali ani alternatívne spôsoby predaja, akým je trebárs nákup cez internet. Nedostatok kníhkupectiev a nových titulov, ktoré vychádzajú v čoraz opatrnejších a čoraz nižších nákladoch, sa odráža na ponuke tamojších antikvariátov -- sú to skôr starinárstva pre pamätníkov socializmu, kde sa občas tiež objavili dobré knihy, z čerstvejšej ponovembrovej produkcie tam však nenájdete takmer nič. Údajne najväčší stredoeurópsky antikvariát je v Leopoldove, jeho ponuka však odráža vyššie spomenuté fakty, takže v ňom môžete stráviť veľa času, ktorý však nezaručuje, že odtiaľ odídete s plnými rukami dlho hľadaných titulov, ktoré nemali nikde inde.
O niečo lepšia je situácia v Bratislave, kde napriek rôznym výkyvom knižný trh nikdy neskolaboval a pár antikvariátov sa dodnes udržalo nad vodou. Porevolučná a dodnes nekončiaca nadprodukcia v susednom Česku logicky viedla k založeniu mimoriadne úspešnej spoločnosti Levná kniha, ktorá vo svojich predajniach sústreďuje zlacnené tituly, ktoré mali problémy s odbytom, okrem toho produkuje aj vlastne tituly. Nájdete ju v každom českom meste tak, ako v každom americkom nájdete McDonald', vo väčších mestách má predajne na každej druhej významnejšej ulici. Už niekoľko rokov má svoje pobočky aj na Slovensku, zatiaľ však stále iba v hlavnom meste. Záhadou ostáva, kde svoju prebytočnú produkciu skladujú slovenskí vydavatelia, pretože sa aj v tejto sieti objavilo iba niekoľko z nich, aj keď problémy s predajom majú vďaka mizernej distribučnej sieti a meniacim sa kultúrnym návykom obyvateľov prakticky všetci.
Mäkké nechceme
Na Slovensku bráni prúdeniu kníh aj príliš tradičný prístup k ich spotrebe. Veľmi malý záujem je o knihy v mäkkej väzbe, pretože knihy sa stále nekupujú iba na čítanie, ale aj do poličky -- stávajú sa súčasťou nábytku a nežijú ďalej vlastným životom. V západných krajinách sa už dávno vydavatelia zameriavajú na vydávanie kníh v tvrdej väzbe aj na vydávanie tých istých titulov o polovicu lacnejšie vo forme paperbackov. Tie len málokto opatruje doma pre ďalšie generácie -- radšej ich zanesie do antikvariátov či venuje charite. Aj vďaka tomu tam naďabíte na mnoho noviniek predávaných za zlomok pôvodnej ceny. Že sú to tituly, ktoré na Slovensku nemá kto vydať alebo na ne budete musieť čakať celé roky, ani netreba dodávať. Slovenskí knihomoli môžu vďaka situácii vo svojej krajine stále zažívať slastný pocit z lovenia pre nich vzácnych, ale inak veľmi lacných titulov pri svojich spanilých jazdách za knihami do bližšieho -- predovšetkým českého -- či vzdialenejšieho zahraničia.
StoryEditor