Svalstvo nám umožňuje vykonávať všetky životné činnosti. Neprestajne sa rozpadá a obnovuje. Kým sme mladí, tieto procesy sú v rovnováhe. No ako starneme, čoraz viac prevažuje rozpad. Lydie Combaretová s kolegami z Auvergneského strediska pre výskum ľudskej výživy v Clermont-Ferrand vo Francúzsku teraz, ako sa zdá, overila možnosť použitia aspoň čiastočnej protizbrane. Ľudia po štyridsiatke strácajú svalovú hmotu tempom 0,5 až 2 percentá ročne. Normálne sa bezprostredne po jedle proces degradácie svalových bielkovín spomalí. Súčasne sa zdvojnásobí objem ich syntézy. Spúšťačom je prísun aminokyselín z jedla, stavebných zložiek bielkovín. Pri starších živočíchoch to však nie je také efektívne ako pri mladších. Ich syntéza bielkovín po jedle rýchlo zaviazne a nefunguje im dobre ani spomalenie degradácie bielkovín. Combaretová s kolegami porovnala rozpad bielkovín po kŕmení mladých (8-mesačných) a starých (22-mesačných) potkanov. Objavili, že po jedle bežné spomalenie degradácie svalstva sa starých jedincov netýka. Naopak, rozpadá sa im nadmerne. Pridanie aminokyseliny leucín do stravy starých potkanov však obnovilo vyvážený metabolizmus. Po kŕmení sa im bielkoviny rozpadali menej, tak ako mladým. V pozadí s vekom súvisiacej degradácie svalstva je podľa bádateľov narušenie regulácie syntézy a rozpadu bielkovín, ktorú realizuje látka ubikvitín (nedávno bola za jej výskum udelená Nobelova cena). Ak teda už nejaký ten rôčik máte a nie ste spokojní so svojím svalstvom, jedzte stravu s vysokým obsahom leucínu. Predovšetkým živočíšne bielkoviny. Od potkana k človeku totiž nie je fyziologicky ďaleko.
Zdroj: Journal of Physiology, december 2005.
StoryEditor