Kozmický výskum už dlhé roky stagnuje. Len málo bežných pozemšťanov registruje, že práve v týchto chvíľach už štvrtý mesiac lietajú okolo Zeme Američan William McArthur a Rus Valerij Tokarev. A skoro nikoho nezaujíma, čo na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) vlastne robia. Zovšedneli už aj štarty boháčov, ochotných zaplatiť desiatky miliónov dolárov za týždennú dovolenku na obežnej dráhe. Nebyť neúnavnej práce robotov, snoriacich po iných planétach a kométach, kozmonautika by sa úplne vytratila zo zorného poľa. A to napriek tomu, že len Spojené štáty ročne vynaložia na vesmírne lety 15 miliárd dolárov a ďalších 10 miliárd majú v rozpočtoch vesmírne agentúry v Európe, Rusku a v Japonsku.
Národný duch žije!
V rutinnej letargii sa rozplynul objaviteľský duch kozmonautiky. Preto ako blesk z jasného neba prišlo vyhlásenie amerického prezidenta Georgea W. Busha, keď oznámil ambiciózny program návratu Američanov na Mesiac a výprav na Mars. "Ľudstvo láka nebo z rovnakej príčiny, ako nás kedysi lákali neznáme územia a otvorené more. Rozhodli sme sa preskúmať vesmír, pretože tým zlepšíme naše životy a pozdvihneme náš národný duch. Tak v tej ceste pokračujme," vyzval Bush v januári 2004.
Bolo príznačné, že zožal takmer výhradne len odmietavé reakcie. Odporcov zaujímalo, kde chce na svoje plány vziať miliardy dolárov v čase, keď Spojené štáty čelia rekordnému deficitu, hrozbe medzinárodného terorizmu a nedostatku peňazí v zdravotníctve a školstve. "Je to čudný moment na začatie takého zbytočného, ale nákladného projektu," komentovali The Washington Post.
Kľúčový muž: Michael Griffin
Bush však národný vesmírny program myslel vážne. A mal šťastnú ruku, keď v apríli 2005 vybral za šéfa vesmírnej agentúry Michaela Griffina. Ten bol v 80. rokoch v NASA hlavným inžinierom a riaditeľom výskumu. Pracoval aj pre Pentagón ako technologický šéf Reaganovej strategickej obrannej iniciatívy -- prostriedkov na ničenie sovietskych strategických rakiet ešte počas letu v kozmickom priestore. V 90. rokoch pracoval na niekoľkých vedúcich pozíciách vo firmách Orbital Sciences a Dulles, ktoré pripravovali pre NASA a Pentagón satelity a raketové nosiče.
Griffin nemá problém pomenovať veci pravými menami a urobiť zodpovedajúce rozhodnutia. Raketoplány, pýchu americkej kozmonautiky, označil za omyl. Sú nákladné, nebezpečné a zastarané. Nesplnili hlavný cieľ -- podstatne zlacnieť výpravy do vesmíru. Jeden štart raketoplánu vyjde na 500 miliónov dolárov, takže ani zďaleka nie sú schopné konkurovať klasickým raketám, akými sú európska Arian či ruský Proton.
Biely slon kozmonautiky
Ešte pred dvomi rokmi Spojené štáty rátali, že raketoplány budú lietať do roku 2030. Griffin im však skrátil letové plány len do roku 2010. Američania chcú dovtedy splniť svoje záväzky pri výstavbe ISS. Treba ešte devätnásť letov so stavebnými dielcami -- doplniť stanicu dvojicou veľkých amerických sekcií, vyniesť európsky a japonský modul a rozložiť veľké slnečné panely na nosníku dlhom ako futbalové ihrisko.
Ani o medzinárodnej stanici nemá Griffin vysokú mienku. Mal to byť najväčší medzinárodný projekt v histórii ľudstva za 60 miliárd dolárov, no zmenil sa na drahého uctievaného "bieleho slona" kozmonautiky. NASA napriek tomu s letmi na stanicu s novými plavidlami ráta aj po roku 2010 -- umožní skúmať dlhodobý vplyv bezváhového stavu na ľudský organizmus, čo je spolu s lunárnymi základňami dôležité pre plánované lety na Mars. Tie potrvajú najmenej 500 dní.
Projekt za 104 miliárd
Ani nie desať mesiacov po Griffinovom nástupe predstavila NASA projekt letu na Mesiac a stanovila aj termín štartu -- najneskôr rok 2018. "Podľa môjho názoru môžeme letieť na Mesiac, môžeme letieť aj na Mars. Nemôžeme to urobiť rovnako rýchlo ako pri misiách Apollo, ale môžeme to dosiahnuť," vyhlásil Griffin.
Raketový systém pre Mesiac bude kombináciou toho najlepšieho z programu Apollo a z toho, čo zostane z raketoplánov. Použije sa z nich palivová nádrž, motory a ťažné rakety na tuhé palivo -- takmer 85 všetkých komponentov. Podľa Apolla bude zostrojená veliteľská loď i pristávací modul.
Program letu na Mesiac by mal podľa Griffina stáť 104 miliárd dolárov. Je to 55 percent ceny, ktorú si v 60. rokoch minulého storočia vyžiadal projekt Apollo (vyšiel na 21 miliárd vtedajších dolárov). Šéf NASA však vie, že celý program môžu ohroziť 200-miliardové náklady, potrebné na odstránenie následkov hurikánu Katrina. Preto od Kongresu pýta v budúcich piatich rokoch zvýšenie rozpočtu len o miliardu dolárov a zvyšok chce pokryť z vnútorných zdrojov agentúry. Na vývoj nových lodí vyčlení 11 miliárd, ktoré získa utlmením iných programov a ukončením letov raketoplánov.
Súboj nových technológií
"Let na Mesiac a Mars sú veľkou investíciou do budúcnosti. Preto verím, že Kongres nebude škrtať z rozpočtu NASA," prízvukuje Griffin. Hoci Európania reagovali na Bushove plány spočiatku skepticky, po pár mesiacoch zistili, aký skutočný význam majú pre budúcnosť. Hoci Američania naznačili ochotu spolupracovať, vesmír sa bezpochyby stane dejiskom súboja technológií.
Európska vesmírna agentúra (ESA) ohlásila oživenie svojho výskumu -- programom Aurora chce konkurovať Američanom a vyvrcholiť by mal príchodom európskych kozmonautov na Mars. Rivalita medzi Airbusom a Boeingom naznačuje, o čo sa bude hrať v zákulisí veľkého vesmírneho dobrodružstva. Aj Japoncom, Číňanom či Indom je jasné, že vyspelé krajiny si vo vesmíre snažia zachovať technologický predstih. Mesiac a Mars nebudú síce jediným bojovým poľom, ale budú hrať rozhodujúci úlohu -- aj vďaka nadšeniu, ktoré medziplanetárne lety vzbudzujú vo vedeckých kruhoch, a podpore, ktorej sa im dostáva od obyvateľstva.
StoryEditor