SMK bola jediná zo strán na Slovensku, ktorá podporila autonómiu Kosova. Aké dôvody vás k tomu viedli?
-- Začneme od A. Plán pána Ahtisaariho hovorí o tom, že najlepšie by bolo, ak by sa obe strany dohodli. Nevylučuje však vznik nielen autonómie, ale v podstate samostatného Kosova, ak by k dohode nedošlo. Tento plán predložil pán minister zahraničných vecí Ján Kubiš vo Výbore NR SR pre európske záležitosti. Tam každá strana, a na naše prekvapenie aj predstaviteľ SNS, podporila pána Kubiša, aby v tejto veci konal, čím fakticky podporili tento plán. Potom médiá začali hovoriť o tom, čo konkrétne tento plán znamená. Až vtedy sa začali meniť stanoviská jednotlivých strán, okrem SMK. My totiž tvrdíme, že pokiaľ je šanca na dohodu, treba to skúsiť. Srbi a kosovskí Albánci mali však už predtým dosť času, aby sa dohodli, a preto je pravdepodobné, že k žiadnej dohode nedôjde. Našou prioritou je pritom stabilizácia Balkánu. Ak sa nedohodnú, potom musí aktívne nastúpiť EÚ, respektíve musí byť zrealizovaný Ahtisaariho plán. Nič viac a nič menej.
Nie je to tak trochu o tom, že podporou Kosova sledujete svoje záujmy?
-- Teraz sa hovorí o tom, že SMK preto podporuje samostatnosť Kosova, aby z toho mohla neskôr niečo vyťažiť. Musím vám povedať, že z tohto hľadiska je absolútne jedno, či kosovskí Albánci získajú samostatný štát, či len lepší štatút ako majú v súčasnosti, lebo v oboch prípadoch ide o kolektívne práva. V prípade vzniku samostatného Kosova ide o kolektívne práva srbskej menšiny v Kosove, v prípade autonómie o kolektívne práva Albáncov.
Možno porovnať situáciu v Kosove a na južnom Slovensku?
-- Nie, žiadne paralely tam neexistujú. Je to iný región, kde bolo vždy veľké napätie, stačí si spomenúť na udalosti, na základe ktorých vypukla prvá svetová vojna. Aj mentalita Srbov a Slovákov či kosovských Albáncov a Maďarov je úplne iná. U nás, ak sa hovorí o probléme, tak sa hovorí o tom, ako by sa mali menšiny rozhodovať vo veciach, ktoré sa týkajú zachovania a rozvoja ich identity, a to je najmä kultúra a školstvo.
Aké by bolo podľa vás optimálne riešenie na južnom Slovensku?
-- Viackrát sme nastolili požiadavku, aby sa pri územnosprávnom členení bral ohľad na etnické zloženie. To však bolo nepriechodné aj za predchádzajúcej vlády. Naše ciele sú jasné, podpora kultúry, školstva, posilnenie samosprávy, to sa však netýka len menšinovej samosprávy.
Najlepším riešením pre Maďarov na Slovensku by teda bola kultúrna a školská autonómia?
-- Samozrejme, o to sa snažíme. Vzhľadom však na to, že Slováci pod pojmom autonómia mali v histórii vždy na mysli niečo iné, napríklad osamostatnenie, tak my hovoríme len o "samosprávnom princípe". Aby sme zbytočne nedráždili.
Územná autonómia teda nie je v programe, ani v pláne?
-- Samozrejme, to v programe nie je. Pokiaľ však hociktorá vláda bude vyvíjať tlak na menšiny a vznikne napätie, tak menšiny si, samozrejme, budú hľadať riešenie, kde by tento tlak necítili. Súčasná vláda, ale aj ktorákoľvek budúca vláda, by si teda mala dať veľký pozor, aby zbytočne nevyvolávala napätie.