Momentálne patríte k "atypickým" príkladom kapiel, ktoré sa k úspechu prehrali, takpovediac, poctivo, početnými koncertmi a vystúpeniami. Oplatilo sa ísť ťažšou cestou?
- Určite áno, všetko má svoje plusy a mínusy a kapelu No Name za tie roky preveril čas. Už sa nemusíme zaoberať hľadaním vlastnej identity, niečím, čím sa zaoberá každý, kto začína.
Váš prvý album nebol komerčne úspešný a uznanie ste získali v podstate až po ôsmich rokoch na hudobnej scéne. Nemali ste medzičasom chuť zabaliť to?
- Bolo to ťažké. Všetky začiatky bývajú ťažké a naše boli ešte komplikovanejšie, pretože sme vydali album, na ktorom síce bolo dvanásť našich vecí, ale vydavateľ nám ako poistku odporučil coververziu skladby Petra Nagya Kristínka iba spí. V určitom momente to bola šťastná voľba, pretože nám priniesla istý kredit. Až neskôr sa ukázalo, že to pre kapelu nebola taká vďačná voľba...
Prečo nie?
- Ďalším albumom sme museli dokazovať, že máme na vlastnú tvorbu. Ako to vysvetliť? Dovtedy sme mali v rádiách štyri single, ale až skladbou Kristínka prišiel klip, cez ktorý nás ľudia poznali aj vizuálne. Bolo to v podstate trochu nefér. Dnes to je už dávno preč, ale nechcel by som znova takto začínať.
Považujete to za chybu?
- Nie, jednoducho to boli podmienky dané pre neznámu kapelu. Ale nakoniec sme sa aj tak sami dostali tam, kde sme dnes. Museli sme však spraviť kompromis a Kristínka nám trochu sťažila pozíciu, pretože o to viac sme potom museli "zametať".
Ste košickou kapelou, pociťovali ste to v začiatkoch ako nevýhodu?
- V prvých rokoch sme to cítili. Štartovacia plocha mimo Bratislavy je o niečo náročnejšia, ale ten pocit na piedestáli je o to lepší. Dnes sme už vnímaní cez hudbu. Je to iné, ľudia nás berú ako slovenskú kapelu najmä preto, že sme svojím pôsobením prekročili hranice republiky.
Pomohol vám úspech v Česku získať doma ešte väčší kredit?
- Určite platí jedna vec: doma nikto nie je prorokom. Slováci brali skladby ako Žily, Ty a tvoja sestra..., a keď je človek normálny a objektívny, dokáže povedať: toto je dobré bez toho, či to je populárne vonku alebo len u nás. Ale pre nás to bolo zadosťučinením, pretože v Česku sme sa presadili deväť rokov po rozdelení. Je to nesporný úspech, ktorý nám nemôže nikto zobrať. A vďaka tomu, že nás prijali v Česku, otvorili sa nám dvere aj ďalej. Pozvali nás do Poľska, podarilo sa nám hrať v Amerike, Londýne, onedlho nás čaká koncert v Nemecku. Keď si zoberiete, že na základe vlastnej tvorby nás pozvali do Chicaga či Londýna, je to malý zázrak.
Ale v čom tkvie to tajomstvo úspechu?
- Vyžaduje si to celého človeka. Máme síce manažéra, ale mnohé veci si robíme sami. Napríklad aj teraz som nahodil na stránku nové fotky. Kapela je ako malá spoločnosť, o ktorú sa treba starať z každého hľadiska. Pokiaľ to robíte a ste ústretoví k novinárom, poskytujete dva, tri rozhovory týždenne a využívate mediálny priestor, ktorý sa vám ponúka (pretože vy potrebujete médiá, a nie opačne) a zostanete pri zemi, využívate svoje šance. Pretože okrem muziky je to aj o zbieraní pomyselných bodov, či už to je internet, charita, turné, dobrý sponzor, strieborný slávik alebo odborná kritika. Čím viac ich nazbierate, tým väčšmi stúpa vaša kapela na cene.
Nie ste trochu primladý na takéto komplexné rozmýšľanie? Navyše ste umelec a mali by vás baviť iné veci, ako napríklad sex, drogy, alkohol...
- Nie, mám pred sebou príručku mladého svišťa a čítam to z nej (smiech).
...alebo vám pomohli skúsenosti z Talentária a zo Zlatej brány?
- Ale nie. Fakt je, že sa už od deviatich rokov pohybujem v mediálnej brandži, takže sa len snažím vážiť si každú korunu, ktorú si zarobíme. Preto tá dôslednosť.
Najmladšia česká generácia vám však už ani nerozumie.
- Som veľmi rád, že Slovensko prijíma českú kultúru ako samozrejmosť. Česi už tak slovenčine nerozumejú a myslím si, že to je ich chyba. Istým spôsobom sa oberajú o ďalší trh a nemyslím tým iba kultúru.
Ale väčšie národy sa väčšinou neprispôsobujú.
- Počul som, že až 80-tisíc Slovákov pracuje v Česku. Stretávame sa na mnohých koncertoch a firemných večierkoch a čudovali by ste, sa koľko dravých Slovákov vlastní v Česku firmy. Toto mi osobne tiež lichotí. A čo sa týka prispôsobovania, ideálne by bolo, keby každý ovládal tri jazyky.
Na druhej strane sme aj viac prispôsobiví, keďže i vy zvyknete prepnúť na češtinu, či nie?
- Určite, ale trinásť rokov po rozdelení republík to nie je ľahké a či pôjdete do Poľska alebo Anglicka, nebudete sa Angličanovi prihovárať po slovensky. České deti už nepozerajú slovenské rozprávky ani filmy, takže slovenčina je pre ne pomaly ako poľština. Keď vám malý chlapec na otázku, ako sa voláš, odpovie, dobře, musíte prepnúť na češtinu.
Prečo ste sa rozhodli nahrať album Čím to je, v Česku? Sú tam lepšie podmienky?
- Chceli sme zmenu, pretože dovtedy sme natáčali len na Slovensku. Pravdou je aj to, že čím väčšia krajina, tým lepšie podmienky. Samozrejme, nebýva to vždy pravidlom, ale náš nový producent Martin Gašpar strávil s kapelou Made to Made dva mesiace v štúdiu Petra Jandu a povedal nám, že sú tam kvalitné podmienky v nádhernom prostredí neďaleko Prahy. Súhlasili sme, a tak veľmi to na nás zapôsobilo, že nevylučujeme návrat.
Takže sú tam lepšie podmienky...
- To sú veci, na ktoré sa nedá jednoducho odpovedať, pretože jeden deň v štúdiu je taký finančne náročný, že nie každá kapela si ho môže dovoliť. Keby bola možnosť nahrávať v takomto štúdiu, ktoré je minimálne na stredoeurópskej úrovni aj na Slovensku, možno by sme do Česka nešli. Je však pravdou, že sme mohli nahrávať aj vo Varšave.
Mnohí sa pozastavujú nad vašim textami. Nenasierate sa na konzumný svet ani neodpratávate preč hovná z telky aj rádií, ale oslavujete život a zamýšľate sa nad tým, prečo mladí netúžia byť múdri a ženy ukryté sú v púdri. Netúžite byť aj vy "cool"?
- Reakcie na naše texty sa naozaj rôznia. Niekto je nadšený, iný ich odsudzuje a označuje za hlúpe. Nie každý však dokáže hovoriť o svojich emóciách. Ja to nikomu nevyčítam, pretože mnohí nemali také detstvo ako my: sme z normálnej harmonickej rodiny, nedávno som sa oženil, čakáme bábätko... Každý píše o tom, o čom chce. Nemienim nikomu vysvetľovať, prečo sa zaoberáme základnými princípmi života. A keď sa s tým stotožní toľko ľudí, nás to len teší.
Odrážajú váš život?
- Určite.
Takže ste boli zaľúbený do sestry svojej frajerky?
- (Smiech.) Nie, ale je pravda, že v tom čase mal každý z nás priateľku, ktorá mala sestru. Ale bola to náhoda. Svojho času sme písali texty s bratom. Jediné, čo na tebe si cením a išli sme... sú tvoje vlasy, prsia, je tvoja vôňa a brat hovorí ...je tvoja sestra. Skoro sme odpadli a rehotali sa, bolo asi pol štvrtej nad ránom. Tak nejako vznikla Ty a tvoja sestra. V našich textoch sa však odrážajú aj zážitky našich najbližších. Napríklad Biologické hodiny vznikli tak, že za nami prišiel kamarát a povedal nám, že utiekol od frajerky, pretože na neho jej rodina tlačila kvôli svadbe. Ale zaujímavé je, že prvé texty, ktoré sme napísali, ako napríklad Ja som panic a ty si panna, skúsme byť otec, mama...
...sa vám plnia?
- Áno, musím si napísať text, až raz budem miliardár... (smiech)
V skladbe Čím to je spomínate, že kritik nenapíše pieseň. Je to vaša reakcia na názory niektorých kritikov, ktoré tvrdia, že hráte "archaický, ľahký pop z 80. rokov"?
- Tak to je zaujímavé, že skupina, ktorá hrá "archaický ľahký pop z 80. rokov", je najpredávanejšou kapelou posledných piatich rokov. Kto vymyslel škatuľkovanie a prirovnávanie, bol hlupák. Hudba je nadčasová a keď sa dnes môže hrať Beatles a Backwards má vypredané kultúrne domy na Slovensku, v Česku i Amerike, asi to o niečom hovorí. Škatuľkovanie muziky do alternatívy, rocku a podobne, je veľmi nešťastné. Ja rozdeľujem muziku na dobrú a zlú.
Na staršej webovej stránke skupiny No Name je však citát vášho brata, kde tvrdí, že nechcete hrať muzikantsky náročnú hudbu. Neprekáža vám to?
- Nemôžem sa vyjadrovať k tomu, čo povedia ostatní, ale myslím si, že brácha mal na mysli muzikantskú onaniu. My sme sa nikdy netajili tým, že sa chceme páčiť ľuďom, byť populárni a hraní v rádiu. Snažíme sa len napĺňať to, čo sme si predurčili. Ak niekto chce hrať v klube a robiť muziku, ktorú bude počúvať "fajnšmeker", nech sa páči. Ale každý by mal robiť len to, čo sa mu páči.
To určite, ale aj vy ste podpísali zmluvu s Universal Music na päť albumov za šesť rokov a určite sa vám nepáčilo všetko...
- Tá zmluva sa podpísala v roku 1998 a vypršala v roku 2004. Dnešná zmluva je už úplne iná, založená na exkluzivite, pretože voči vydavateľovi už vystupujeme ako rovnocenní partneri, nie v štýle nadradeného spoločníka, ktorý z košickej garáže vyťahuje kapelu. Zmluvu máme podpísanú na jeden album s opciou na ďalší plus jedno DVD live.
Ale uznáte, že ak je umelec viazaný zmluvnými podmienkami, je pod tlakom a nemusí vydať len to, čo sa mu páči. A práve to mnohých požerie...
- To záleží na umelcovi. U nás to tak nikdy nebolo. Vždy sme sa dohodli a mali tvorivú a časovú slobodu. Manažér Peter Jeleň bol natoľko korektný, že i keď nás mal na základe zmluvy v rukách a mohol vytvárať tlak, nikdy to neurobil.
Slovenská hudobná scéna akoby nabrala nový dych. Ktoré kapely považujete za najsilnejšiu konkurenciu?
- Bolo tu viacero kapiel, ktoré to celé odštartovali, ako napríklad IMT Smile, Horkýže slýže a ...No Name. Ale v umeleckej brandži ste si konkurenciou sám sebe, pretože či vydáte dobrú alebo zlú platňu, o tom nerozhoduje nikto iný, len vy. A ak vydáte niečo nekvalitné, je len prirodzené, že pozornosť poslucháča sa uprie niekde vedľa mimo vás. Muzika nie sú preteky. Je úplne normálne, keď majú slovenskí poslucháči doma platne všetkých troch spomínaných interpretov. Buď tvoríte alebo ničíte.
Igor Timko (1978): spevák, skladateľ, líder skupiny No Name, jedinej slovenskej kapely, ktorej každý singel sa prebojuje do Top 10slovenských a českých rádií. Vyštudoval herectvo. Na televíznej obrazovke sa objavil už ako 9-ročný v Zlatej bráne a neskôr moderoval aj Talentáriu. Prvú pesničku skomponoval už ako 12-ročný. V roku 1996 založil spolu so svojimi dvoma bratmi a Viliamom Gutrayom skupinu No Name. Po počiatočnom neveľkom úspechu prišiel zlom v podobe albumu Počkám si na zázrak (2000) a skladby Žily, ktorá skupinu ihneď katapultovala do prvej hudobnej ligy: stali sa skupinou roka a ocenenia si odniesla nielen samotná skladba, ale aj celý album. Úspech im priniesol aj najnovší album Čím to je. Aj vďaka jeho kvalitám sa stali najpredávanejšiou slovenskou skupinou minulého roka. Sú držiteľmi niekoľkých strieborných slávikov.