Najskôr by som vysoko vyzdvihol skutočnosť, že sme sa s takou odvahou pustili do reforiem a začali sme ich realizovať omnoho intenzívnejšie ako krajiny pôvodnej pätnástky EÚ. Máme za sebou dôležitý krok, ktorý ostatné krajiny ešte iba čaká. Otázkou teraz je, či takéto rigorózne rozhodnutie a radikálne spustenie reforiem bolo správne, či si vláda uvedomila dosahy reforiem na spoločnosť a na jednotlivca.
Zahraničie naše rozhodnutie kvituje a osobne taktiež zastávam názor, že krok spustenia reforiem bol dobrý. Dôležité však je, či na reformách sa podieľajú všetci, ktorých sa dotýkajú alebo ide iba o rozhodnutia rezortov, ktoré spravovali predstavitelia iba niektorých politických strán. Tu si myslím, že sa stala chyba, že vláde sa nepodarilo zblížiť sa s názormi aj iných. Dnes jednoznačne povedať, či výsledky reforiem sú pozitívom alebo negatívom, sa nedá, pretože iba čas preverí skutočnosť. Na druhej strane však treba povedať, že je výkričníkom, ak napríklad reformu v zdravotníctve vníma negatívne viac ako 70 percent občanov. Tu treba hľadať východiská, pretože reforma má priniesť pozitívne zlepšenia, a nie zhoršenia. Najcitlivejšie bezprostredne tieto dosahy vníma práve občan. Samotné vládne politické subjekty hovoria, že k niektorým reformám sa treba vrátiť a zrevidovať ich, či už z pohľadu doladenia alebo, že treba urobiť aj rigoróznejšie zmeny. To bude záležať na tom, kto bude po parlamentných voľbách zostavovať novú vládu. Napriek tomu som presvedčený, že už by viac nemalo dochádzať k tomu, aby sa neakceptovali signály zhoršujúceho sa sociálneho postavenia občana.
Regionálne rozdiely a prehlbujúcu sa až "dedičnú" chudobu v niektorých regiónoch Slovenska považujem za zdvihnutý prst, ktorý si musí všimnúť každá vláda, pretože naozaj nie je zanedbateľné, že nám patrí popredné miesto z krajín EÚ, pokiaľ ide o rast chudoby. Nezamestnanosť na Slovensku klesá, aj keď sa stále pohybuje nad 10 percentami, čo by v rámci priemeru v EÚ nebolo najhoršie, ale u nás stále existujú oblasti, kde miera nezamestnanosti dosahuje a aj presahuje 30 percent, a to je alarmujúce. Nová vláda bude musieť urobiť všetko pre to, aby vytvárala nové pracovné možnosti a okrem dokončenia spomínaných reforiem sa treba veľmi vážne zamyslieť nad reformou školstva, ktorá sa prakticky ani nezačala. Na vzdelaní bude záležať, či a ako sa budú vytvárať nové pracovné miesta.
Za posledné roky došlo k najväčšej kríze v rámci politického života Slovákov. Malo to bezprostredný dosah aj na sociálne postavenie občana a spustené reformy, ktoré boli prijímané zákonodarným zborom. V tomto prípade naozaj treba povedať, že parlament stratil svoju kontrolnú funkciu a stal sa hračkou v rukách vlády. Spustil sa nebezpečný trend vo vzťahu k parlamentu, a občania by si to mali dobre uvedomiť, aby sa situácia neopakovala. Aby sa nestávalo, že politické strany v parlamente strácajú svojich poslancov, z ktorých sa stávajú voľní politici bez zodpovednosti a politickej kontroly, "flexibilní" nie k potrebám a záujmom spoločnosti, programom strán, ktorým ľudia dali svoje hlasy, ale stávajú sa realizátormi svojich vlastných, nie celkom prehľadných záujmov.
Všetky otázky, ktoré sa týkajú budúcej podoby vlády, majú iba špekulatívny charakter. Politológovia konštatujú, že je dnes veľmi ťažké odhadnúť, akú podobu bude mať nová vláda a ktoré politické subjekty ju budú tvoriť. Podľa prieskumov je v hre osem politických subjektov, zároveň prieskumy upozorňujú, že je ešte veľké množstvo nerozhodnutých voličov, ktorí sa budú rozhodovať až pri urnách. Dokonca prieskumy hovoria, že až každý tretí opýtaný nemá dnes stopercentnú istotu, že v skutočných voľbách bude hlasovať za stranu, ktorú označil v prieskume. Rovnako neznáma je aj účasť voličov. Nižšia účasť voličov posilňuje dlhodobo etablované strany, vysoká účasť môže priniesť prekvapenia. Posledné prieskumy ukazujú, že účasť môže byť od 48 percent do 60 percent, a to je skutočne veľký rozptyl na to, aby sme vedeli povedať, kto bude zostavovať vládu. Podľa prieskumov je víťaz volieb známy, zároveň však musí po voľbách splniť základnú podmienku, a to je vytvorenie nadpolovičnej väčšiny v parlamente. To je zatiaľ všetko a viac sa k tomu nedá skutočne povedať.
Volebná kampaň má niekoľko znakov. Nenastala mobilizácia voličov, chýbajú kľúčové témy, strany hrajú skôr pozičné hry, pretože sa pripravujú na rôzne povolebné scenáre. Dominujú médiá, ktoré jedným politikom zužujú priestor, iným ho zase vytvárajú. Politické diskusie sa zmenili na redukciu porovnávania volebných programov, ktoré sa podľa politológov aj tak poväčšine zhodujú.
Iná otázka je volebná účasť. Pre zdravý politický život v krajine je podstatná skutočnosť: aby bol občan zainteresovaný na správe vecí verejných, aby využil svoje slobodné právo rozhodovať o zložení vlády. Tá totiž spätne ovplyvní jeho život. Rezignácia na výber a kontrolu moci nahráva politickým stranám, ktoré necítia spoločenský tlak. Odcudzenie sa moci občanovi a občanova rezignácia na jej kontrolu je zlou vizitkou krajiny a nebezpečným trendom do budúcnosti. Nie je nič horšie pre zdravý spoločensko-politický život ako pasívny občan.
Rozpad klubov politických strán, ktoré prešli voľbami, netransparentné vládnutie, netradičné zvládnutie politických a koaličných kríz vyvoláva vo mne otázniky, či je to trend, ktorý bude pokračovať aj po voľbách alebo sa tento nežiaduci trend zastaví.
Všetko je otvorené a bude to závisieť od nás všetkých - od voličov. Čím vyššia volebná účasť, tým reálnejší výsledok volieb a povolebné usporiadanie. Samozrejme, že by ma nepotešil patový výsledok z českých volieb, no aj na takú situáciu sa treba pripraviť. Ja osobne si želám stabilnú vládu s väčšinovou podporou v parlamente a myslím tým najmenej 80 kresiel, aby mohla plniť svoje programové vyhlásenie a vydržala celé štyri roky.
StoryEditor