Náhlemu útoku nič nenasvedčovalo. Krajiny síce neboli priamymi spojencami, viazali ich však zmluvné vzťahy -- zmluvy o neútočení a o hraniciach a priateľstve, tzv. Pakt Molotov -- Ribbentrop. Štyri týždne po napadnutí Poľska ho v Moskve podpísali ministri zahraničných vecí. Išlo, ako inak, o mier na už obsadených územiach. V spoločnom vyhlásení z 28. septembra 1939, "po nastolení trvalého mieru vo východnej Európe", vyzvali obe vlády Francúzsko a Veľkú Britániu na uzavretie mieru s Nemeckom, inak vraj budú zodpovední za pokračovanie vojny.
Nedôverčiví kamaráti
Vojna, samozrejme, pokračovala, zodpovednosť za ňu však niesla tretia ríša. Po Poľsku napadla Dánsko a Nórsko a postupovala proti smeru hodinových ručičiek po celej Európe. Bolo len otázkou času, kedy Hitler prestane mať dosť a napadne aj Sovietsky zväz.
Vzhľadom na chýbajúce dokumenty sa nikdy nepodarilo objasniť okolnosti, za ktorých sa plán napadnutia, známy ako operácia Barbarossa, zrodil. Všeobecne sa predpokladá, že Stalin buď nechápal hĺbku Hitlerovej zrady alebo hral o čas, aby dokončil prípravy na ochranu krajiny. Podľa historika Normana Daviesa ani jedno z týchto vysvetlení nepôsobí príliš pravdepodobne: "Aj laikovi je jasné, že nemecká vojenská mašinéria sa nemohla vydať inam než na východ." Samotný Hitler predpovedal vo svojich predchádzajúcich úvahách na obdobie rokov 1942 -- 1943 totálnu vojnu.
O tajnostkárovi Stalinovi sa historici len dohadujú. Je však isté, že Sovieti napriek paktu nezaháľali. V zraniteľných predsunutých oblastiach bola sústredená obrovská vojenská sila, vojenské lietadlá boli pripravené na letiskách v prednej línii. Červená armáda bola pripravená na bezprostredný útok. Podľa Daviesa všetko nasvedčuje tomu, že Stalin sa hral na hlupáka, aby zamaskoval vlastné prípravy na ofenzívu proti ríši. Ak to tak bolo, protivník ho predbehol. A zahryzol veľmi hlboko.
Moskva nie je cieľ
Samotný plán operácie začali Nemci spracúvať cez leto 1940. Útok sa mal začať už v marci, ale vzhľadom na neukončené ťaženie na Balkáne bol odsunutý. Cieľom operácie bolo zničiť Červenú armádu odvážnym útokom tankových jednotiek smerujúcim do hĺbky a zabrániť jej ústupu do vnútrozemia. Plán predpokladal zriadenie bariéry voči ázijskému Rusku na čiare Volga -- Archangeľsk.
Celkovo poslali Nemci proti Sovietom tri milióny vojakov združených v 153 divíziách. Ďalších 35 divízií poslali na východný front nemeckí spojenci: Fínsko, Rumunsko, Taliansko, Maďarsko a Slovensko. Útočili tri skupiny armád. "Sever" atakoval Leningrad, "stred" tiahol na Moskvu a "juh" na Ukrajinu. Napriek tomu, že generáli agresora naliehali, aby sa Moskva stala hlavným terčom, Hitler odmietol uznať jej dôležitosť a dával prednosť dvom ďalším cieľom. Podľa vojenských historikov bolo prerušenie ťaženia na Moskvu jednou z príčin neúspechu plánu Barbarossa. Druhou bolo podcenenie sily nepriateľskej armády.
Nemecký postup k Volge rozšíril územie pod Hitlerovou kontrolou na veľkosť zodpovedajúcu všetkým nacistickým výdobytkom v celej Európe. Rozšíril územie pre nemecké obyvateľstvo a pripravil najmasovejšiu a najsystematickejšiu kampaň rasovej genocídy v histórii -- šoa. Karta na ruskom území sa začala obracať v júli 1943, no vyvražďovanie európskych Židov, ktoré nemecká ofenzíva urýchlila, trvalo takmer o dva roky dlhšie.