Pretože letné teploty sa tu zvyknú vyškriabať až na neuveriteľných 50 stupňov Celzia, návštevníci sem prichádzajú najmä v zime. Najrušnejšie tu však bolo v čase zlatej horúčky, keď do údolia chodili pokúšať šťastie rôzni dobrodruhovia. Zo stôp po ľudskom lopotení zostali len ruiny v tzv. ghost towns (mestá duchov). Dokonca sa tu päť rokov ťažilo aj prírodné organické rozpúšťadlo bórax, ktoré z tvrdej zeme dolovali krehké čínske chlápätká a po 165-kilometrovej trase ho z púšte vynášalo dvadsať mulíc. Po opadnutí záujmu o bórax a pričastých pohreboch v čínskej komunite ťažba skrachovala. Dnes je Údolie smrti predovšetkým originálnou prírodnou a turistickou destináciou.
Mesto
Pred našimi očami sa objavil zvláštny horizont. Zaprášená krajina na rovine a v jej strede sa do výšky dvíhalo krikľavé mesto. Pohli sme sa ďalej. Znak vedľa cesty nás vítal v Las Vegas. Tu teda vznikali legendy ako Elvis Presley a Frankie Sinatra... Predmestie pripomínalo ktorékoľvek iné americké mesto, ale keď sme sa blížili k hlavnej ulici nazývanej Strip, nevedeli sme, kam skôr hľadieť. Na jednej strane bola sfinga pred egyptskou pyramídou, na druhej filmové štúdio MGM so sediacim zlatým levom, stredoveké rytierske mesto... Socha slobody? Eiffelova veža? Pretierame si oči a ideme ďalej. Zvonica z Námestia svätého Marka v Benátkach, replika paláca v Monte Carle a hneď za ňou pirátska loď. A to všetko na jednej, ani nie dlhej, ulici. Až nás z toľkého otáčania rozboleli krky.
Prvý kontakt
Pozerám sa na obrus v lacnejšom moteli. Na viacerých miestach je prepálený cigaretou. Koľko ľudí tu už sklonilo hlavu? Koľko ľudí sem prišlo zmeniť svoj osud? A koľkým sa to podarilo a koľko z nich vyšlo úplne na mizinu? Kontroverzný, ale fascinujúci osud semeniska hazardu, neresti, ale najmä zábavy, nás nenecháva ležať na posteliach a aj keď sme unavení z cesty, vyrážame do ulíc. Presnejšie do jednej ulice.
Začalo sa stmievať a neuveriteľne osvetlené budovy pripomínajú skôr filmové kulisy. V podstate celé Las Vegas pôsobí ako jedno veľké filmové štúdio.
Prešli sme okolo troch bielych šesťdverových limuzín a obzreli sa, kto v nich sedí. Žiadna celebrita. Sklamane vchádzame do prvého hotela v tvare pyramídy. Má tridsať poschodí, ale vnútri je dutý. Izby sa nachádzajú len popri stenách a aj výťahy idú šikmo nahor. Všetko je neprirodzene vysvietené a všade je plno ľudí. Pristavili sme sa pri spontánnej zábave hŕstky ľudí v reštaurácii s príznačným názvom Ra. Nejaký muž s mikrofónom tam rozprával vtipy a začal spievať so sprievodom piana a saxofónu. Zrazu mi niekto strčil do ruky letáčik. Boli na ňom informácie o bezplatnej šou pred hotelom Bellagio a Treasure Island. Prvá z nich bola "laserová šou 270 metrov dlhej fontány s 1 200 vodotryskami a so 4 500 žiarovkami, ktorá strieka do výšky 72 metrov". Až sa mi zakrútila hlava z toľkých čísel. Sprevádzala ju hudba Andreu Bocceliho. Druhá šou bola o niečo dramatickejšia. Britská fregata Pinafora tu v zátoke za útesom čakala na pirátsku bitku so španielskou Hispaniolou. A to všetko bolo doplnené najmodernejším umením pyrotechniky, dobovými kostýmami, peknými mužmi a pôsobivým záverečným potopením pirátskej lode. Keby mi tučný chlap nestál na nohe, určite by som bola z tohto divadielka úplne bez seba. Veď kto má možnosť zacítiť pušný prach a vidieť potopenie pirátskej lode zo vzdialenosti dvoch metrov?
Potom sme sa po Brooklynskom moste vrátili do New Yorku, teda presnejšie, hotela New York - New York, kde sa odvážnejším z nás za desať dolárov postavili na húsenicovej dráhe vlasy dupkom (jazdí rýchlosťou až 107 km/hod.). Ale veď o to v Las Vegas ide, či nie? Aby vám trochu stúpol adrenalín či už z výhry, prehry, potopenia pirátskej lode alebo výhľadu z tristometrovej veže. Po vzrušení prišiel čas zaslúženej večere. Od Times Square sme sa prešli k Central Parku a našli útulnú reštauráciu. Drinky sme si odniesli v rukách. Poháre pripomínali skôr veľké vázy než skúpe krehké poháriky našich reštaurácií. Bolo v nich veľa ľadu, takmer metrová slamke a obrovské kolieska citróna. Vraj obyčajná Margarita...
Druhý kontakt
Oboznámení s hlavnými pravidlami mesta sme sa vybrali na francúzske raňajky pod Eiffelovku. Sedeli sme na okraji Champs Elyseés v Paríži a pochutnávali si na teplom croissante s horúcou čokoládou. Okolo nás prešiel na bicykli poslíček v páskovaných ponožkách s košíkom bagiet. Svitanie na nás pôsobilo veľmi harmonicky. Škoda len, že bolo umelo nasvietené. Trochu sme si posedeli a išli sme sa prejsť do Benátok, popočúvať gondolierov a ich Ó, sole mio. Keby to človek nezažil, určite by si myslel, že sa mu sníva.
Po raňajkách sme sa rozhodli minúť symbolických päť dolárov na hazardné hry (aby sme mohli doma povedať, že sme aj gamblovali). Pekné, sporo oblečené ženy roznášali nápoje. Kasína. Všetky kasína sú v Las Vegas upravené podľa motívu celého hotela. Niektoré sú dokonca také veľké ako futbalové ihriská. Dalo by sa v nich aj stratiť. Rulety ako mlynské kolesá, páky a obrázky a, samozrejme, čísla. Okrem moderných hracích automatov naďalej bodujú najmä klasické rulety, pokre alebo blackjacky.
Vedľa mňa si sadla starenka ovešaná zlatom. Nádobku, pripomínajúcu veľký jogurt Jogobella s obrázkom Sochy slobody, mala plnú žetónov. Trikrát som hodila žetón do automatu a bolo po piatich dolároch. Aby som zahnala zlý pocit, zobrala som si aspoň umelú nádobku pripomínajúcu jogurt Jogobella. Na pamiatku z gamblovania...
Dojem
Reálna fatamorgána, kde sa čas zastavil. Aj tak by sa dalo nazvať Las Vegas. Odhliadnuc od možností zábavy a hier je to v podstate iba hlučná ulica obrovitých hotelov a svetelných efektov, kde najviac počuť štrnganie mincí, šušťanie bankoviek a počítanie žetónov. Kde sú svetlá rozsvietené bez ohľadu na to, či je noc alebo deň. Napriek tomu je obrovským zážitkom, o ktorom by sa mohli písať tisíce príbehov. Ako tu gangstri stále prepierajú špinavé peniaze, ako má každý hotel aj obradnú sieň, kde sa berú nielen filmové hviezdy, ale aj obyčajní smrteľníci v kostýmoch Cézara a Kleopatry. Ako tu môžete vidieť tie najlepšie šou (patrí k nim francúzsky cirkus, ktorý je postavený len na schopnostiach človeka a jeho fantázii, bez týrania zvierat; predstavenie sa odohráva pod a nad vodnou hladinou i na nej a má poetický názov Voda), ako sa tu zabývala Celine Dionová atď. Je dôkazom toho, že aj uprostred púšte - niekde vo vyprahnutej Nevade - môže existovať kúsok Paríža, Benátok alebo len obyčajného pralesa. To si okrem hromady peňazí vyžaduje aj dávku fantázie. A tá Amerike a jej neľútostnému svetu šoubiznisu určite nechýba.
Aj keď, keby sme mali byť úplne spravodliví, ide vlastne o hnusné plagiátorstvo.
Geniálna myšlienka gangstera
Myšlienka moderného mesta hazardu a zábavy sa zrodila v hlave muža s bohatou gangsterskou minulosťou - Bugsyho Siegela. Do Las Vegas prišiel po konci 2. svetovej vojny finančne podporený svojimi štedrými spoločníkmi. Uchvátila ich myšlienka nového kasína a hotela s názvom Flamingo. "Špinavá" minulosť Bugsyho Siegela sa mu neskôr stala osudnou. Jeho spoločníci po krátkom čase z možného neúspechu projektu a z predstavy, že by ušiel aj s peniazmi, znervózneli a následkom toho sa onedlho v novinách objavuje lakonická správa, že Bugsyho Siegela našli s guľkou v hlave v byte jeho manželky v Los Angeles. Jeho smrť sa nikdy nevyjasnila. Len nápad s mestom zábavy a gamblovania pretrval až dodnes.Las Vegas sa nachádza uprostred nehostinnej nevadskej púšte. V roku 1829 sem prišli Španieli. Neskôr sa sem nasťahovali Mormóni z Utahu a pokúšali sa zúrodniť vysušenú pôdu. Nepodarilo sa im to, a preto odišli na západ. Prvá menšia osada vznikla okolo vojenskej pevnosti Ford Baker až po dostavaní železnice medzi Los Angeles a Salt Lake City. Najdôležitejším impulzom pre mesto bola neďaleká stavba priehrady a zrušenie zákazu hazardných hier, ktorý platil v rokoch 1909 až 1931.
Po zlegalizovaní hier dochádza k búrlivému vývoju. Vznikajú luxusné kasína a hotely zvučných mien: Thunderbird, Desert Inn, Sahara atď. Peniaze, ktoré sem návštevníci v posledných rokoch prinášajú, umožňuje vznik ďalších a ďalších moderných a gigantických budov. Toľkých, že vizáž hlavnej ulice prezývanej Strip sa za posledných desať rokov mení na nepoznanie. Vznik súčasných gigantov odštartoval v roku 1989 Mirage so svojím palmovým pralesom, sopkou a bielymi tigrami. Po ňom nasledovali stredoveký Excalibur (1990), egyptský Luxor, pirátsky Treasure Island, filmový MGM Grand (1990), staroveký Caesars Palace (1997), farebný New York (1998), Mandalay Bay, Paris (1999), Venetian (2000) a iné...
V roku 2000 v Las Vegas utratilo 35 miliónov turistov viac ako 31,4 miliardy USD. Aj preto je v Las Vegas postavených 16 z 20 najväčších hotelov v USA.
|
|
|
Sfinga pred „egyptským“ hotelom Luxor. |
|
|
|
Rytierske mestečko je v skutočnosti hotel Excalibur. |
|
|
|
Aj v zmenšenine New Yorku sa môžete ubytovať. |