K presvedčivým argumentom, ktorými Weber obhajuje myšlienku obnovy klasického zoznamu divov sveta, patrí "detail" -- šesť zo siedmich pôvodných zázrakov už neexistuje. Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Diovu sochu v Olympii, mauzóleum v Halikarnase, rodoský kolos aj maják na ostrove Faros zničili násilné zásahy prírody alebo smrteľníkov. Dodnes prežili iba egyptské pyramídy pri Gíze, ktoré tým získali šancu ocitnúť sa na aktualizovanom zozname.
Posledné slová anonyma
Najstaršie zmienky o divoch sveta pochádzajú od Herodota, prvého historika, ktorý žil v 5. storočí pred Kristom. Sedemčlenný súbor vytvoril prvýkrát Filón Byzantský približne o sto rokov neskôr. Často si ho zamieňajú s iným Filónom z Byzancie, autorom kníh o mechanike. Preto aj Weber na stránke svojho projektu www.n7w.com nesprávne uvádza, že klasický zoznam vznikol okolo roku 200 pr. n. l. Kniha Filóna Byzantského O siedmich divoch sveta sa od nami používaného indexu líši -- neobsahuje napríklad zmienku o majáku z Farosu, pozornosť však venuje babylonským hradbám. "Zoznamy divov sa často obmieňali, výpočet diel sa zachovával v rôznych encyklopédiách v rôznych variantoch. Vystriedali Stonehenge, Babylonskú vežu, Veľký čínsky múr a iné," vysvetľuje estetik Oliver Bakoš. Dnes rozšírený súpis zostavil anonym.
Divotvorný dav
Bernard Weber nekráča v šľapajach historických individualistov. Z procesu určovania nových siedmich divov sveta vyrobil výnosnú masovú zábavu, kde heslom "Staň sa súčasťou dejín!" presviedča verejnosť o zmysle celej akcie. Devätnásť miliónov ľudí, ktorí do konca minulého roka prostredníctvom internetu hlasovali, o tom zrejme nepochybuje.
Podľa Bakoša boli pri pôvodných divoch sveta základné kritériá výberu pomerne jednoduché -- veľkosť, technika alebo umelecká vyspelosť spracovania a v neposlednom rade ich estetické vlastnosti, teda najmä krása. "Divy sveta teda predstavovali tie ľudské výtvory, ktoré boli zriedkavé a vzácne, jedinečné a originálne, ktorých rozmery vzbudzovali úžas."
Weberove kritériá hovoria ešte jasnejšie: výnimočné (existujúce) architektonické dielo, ktoré vzniklo do roku 2000.
Výsledky hlasovania kolísali v závislosti od národnej hrdosti a iniciatívnosti konkrétnych štátov. Vysokú aktivitu preukázali Turci, Indovia alebo Číňania, menšiu príslušníci európskych štátov. Jednotlivé výtvory boli odkázané aj na početnosť národa, ktorý ich stvoril, čo možno vysvetľuje, prečo sa medzi najhorúcejšími ašpirantmi neobjavil ani jeden zo Slovenska.
Weber sa však postaral aj o spravodlivosť, keď ustanovil odbornú komisiu, zloženú zo siedmich svetovo uznávaných architektov. Hlavou expertov sa stal bývalý generálny riaditeľ UNESCO Federico Mayor.
Turisti a teroristi
Zo 77 uchádzačov, ktorí získali najväčší počet hlasov, vybrala komisia 21 kandidátov. Zase striktne spravodlivo -- každá krajina mohla mať iba jedného nominanta. Hlasovanie v tomto roku pokračuje, ktoré definitívne určí sedem nových divov sveta. Tentoraz telefonicky pôvodca myšlienky sľubuje, že polovica výťažku z celej akcie poputuje na reštaurovanie ohrozených diel sveta. Časť peňazí už investoval do obnovenia Budhovej sochy zo 4. storočia v afganskom Bamijáne, ktorú zničil Taliban.
Ovocie šesťročného snaženia Bernarda Webera určite zúročia aj tí, ktorí majú popri záchrane kultúrneho dedičstva ďalšie oblasti záujmu. Cestovné kancelárie medzi prvými.
"Už v staroveku ľudia obdivovali a navštevovali pozoruhodné diela svojich predkov," hovorí egyptologička Květa Smoláriková. Cestovanie však podľa nej bolo vtedy namáhavé, často i nebezpečné, a prevládali obchodné cesty. "Ťažko hovoriť o vyslovene vychytených destináciách, ľudia len zriedka vnímali pamiatky ako výhradný dôvod na podniknutie cesty. Jednoznačne dávali prednosť divom, ktoré sa nachádzali čo najbližšie." Na rozdiel od dávnych čias, dnes patria presuny z miesta na miesto a poznávanie nových krajín k obľúbenému spôsobu zábavy. Nálepka "div sveta" pretvorí aj nepríťažlivú hosťovskú krajinu na žiaducu destináciu, ktorá čoskoro spozná, čoho je dav rozvášnených turistov schopný.
Chufu neprekonateľný
Oliver Bakoš je presvedčený, že samotný zoznam nových divov sveta neprinesie nič zlé ani nepoprie pôvodný. "Podobná iniciatíva predstavuje aj povzbudivé upozornenie, že architektúra je stále fascinujúcim umením, ktoré sa naďalej rozvíja; že svet obdivuhodných výtvorov nie je ohraničený niekoľkými kultúrami."
Květa Smoláriková vidí zmysel voľby nových divov sveta skeptickejšie. "Každý z divov sveta znamenal určité prekročenie známych a rešpektovaných hraníc ľudských možností v časoch, v ktorých by sme my ťažko dokázali iba existovať." Podľa nej dnešné možnosti nemôžeme prirovnávať k starovekým, a preto aj kritériá sú iné. "Veľa novodobých divov sa napriek tomu porovnáva s Chufuovou (Cheopsovou -- pozn. red.) pyramídou v Gíze a netrúfala by som si povedať, v koľkých prípadoch Chufu prehral. Vo svetle tohto neustáleho porovnávania sa mi projekt nových divov sveta nejaví zmysluplný, skôr zbytočný."
Jeden neustále sa rozrastajúci zoznam svetového dedičstva už máme. UNESCO, organizácia OSN pre výchovu vedu a kultúru, každoročne prichyľuje ďalšie a ďalšie hmotné i nehmotné národné pamiatky. Väčšina z 21 Weberových kandidátov už má v UNESCO svoje miesto. Snaha o vstup na Weberov zoznam teda zostáva viac než otázna...