Československo sa rozhodnutiam z Mníchova podriadilo posledný septembrový deň v roku 1938. Napriek tomu si však jeho predstavitelia želali, aby bol pred tvárou sveta zaznamenaný protest proti rozhodnutiu, na ktoré nemali žiadny vplyv. Prezident Beneš abdikoval a po opustení vlasti našiel útočisko v Londýne. Oklieštenie štátu tak mohlo pokračovať v súlade s potupnou dohodou.
Nemci však neboli jedinými supmi, ktorí mali záujem o umierajúce Československo. Bezprostredne po podpísaní Mníchovskej dohody zaslala poľská vláda Československu ultimátum, ktoré malo vypršať do dvadsiatich štyroch hodín a v ktorom požadovala bezodkladné vydanie pohraničného územia Těšínska. Tejto bezohľadnej požiadavke nebolo možné nijako vzdorovať. Znepriateliť si kvôli tomu Francúzsko a Veľkú Britániu, ktoré sa dvadsať rokov predtým zaslúžili o vznik Československej republiky, by nebolo múdre. Najmä vo chvíli, keď už bolo jasné, že ich pomoc bude ešte veľmi potrebovať.
Do mníchovskej diskusie sa chceli zapojiť tiež Maďari. Horthy navštívil koncom augusta 1938 Nemecko, ale Hitler zaujal k jeho prítomnosti veľmi zdržanlivý postoj. Hoci s regentom viedol dlhý rozhovor, dátum zamýšľaného vystúpenia proti Československu mu neprezradil. Maďari si na verdikt o podiele na koristi museli počkať do chvíle dohody mocností.
Prvého novembra bol na uprázdnené prezidentské kreslo zvyšku Československa zvolený nevýrazný a širšej verejnosti neznámy právnik Emil Hácha. V tom čase už Slovensko vyhlásilo na odporúčanie Nemecka autonómiu a nemeckí, poľskí a maďarskí susedia si oficiálne prevzali priznané územia. Obsadením veľkej časti krajiny prišli spojenci o armádu zloženú z 21 regulárnych divízií a 15 divízií druhej línie, ktoré už boli zmobilizované, a tiež o pevnostnú líniu, ktorá by si podľa odhadov bola vyžiadala útok aspoň tridsiatich nemeckých divízií. Nemci získali pod svoju správu priemyselné oblasti severných Čiech a tiež druhý najvýznamnejší zbrojný arzenál strednej Európy - Škodove závody.
Koniec na seba nenechal dlho čakať. Po vlne naivného optimizmu vo Francúzsku i v Británii sa vyhliadky na mier stále vzďaľovali. Štrnásteho marca 1939 Slovensko vyhlásilo samostatnosť. Maďarské vojská, tajne podporované Poľskom, obsadili Podkarpatskú Rus a Hitler po príjazde do Prahy vyhlásil nad zvyškom Československa protektorát.
Vtedajší postoj západných mocností, ktoré mali garantovať ochranu ČSR, dobre ilustruje prejav britského ministerského predsedu Chamberlaina z 15. marca: "Okupácia Čiech nemeckými vojenskými silami sa začala dnes ráno o šiestej hodine. Česi dostali od svojej vlády príkaz, aby nekládli odpor." Záruky, ktoré poskytla Británia, nepopieral. Vlastnú nečinnosť však dokázal ospravedlniť: "Taký bol náš postoj až do včerajška. Ale tento postoj sa zmenil od chvíle, keď slovenský snem vyhlásil nezávislosť Slovenska. Účinok tohto vyhlásenia skoncoval vnútorným rozvratom so štátom, ktorého hraniciam sme ponúkli garancie, a vláda Jeho Veličenstva sa teda nemôže cítiť viazaná týmto záväzkom."
StoryEditor