Hirošima predstavovala vojenský cieľ. Mnoho civilov - aj žien a detí - tu podľa japonského chápania totálnej vojny pracovalo v zbrojných a armádnych prevádzkach. V meste sídlilo velenie, armádne jednotky, bolo typickým komunikačným a dopravným uzlom. Pri obrane ostrovov pred očakávanou inváziou počítala japonská armáda s masovým nasadením civilov. Hirošima dovtedy vážnejšie netrpela bombardovaním - aj preto si ju kvôli ľahšiemu mapovaniu účinkov Spojené štáty vybrali. O 8.15 hod. miestneho času bombardér B-29, ktorý jeho pilot a veliteľ plukovník Paul Tibbets nazval po svojej matke Enola Gay, zhodil na mesto bombu Little Boy (Chlapček). Obsahovala 60 kilogramov uránu-235. Vybuchla 600 metrov nad centrom s energetickým ekvivalentom 13-tisíc ton TNT. Japonci osamelé lietadlá považovali za prieskumné. Okamžite zahynulo asi 80-tisíc ľudí. Do konca roku 1945 ďalších 60-tisíc na popáleniny, ožiarenie a otravu. Neskôr pribudli ďalšie tisíce. Iba vlani to Hirošima zrátala na 237 062 mŕtvych. V Japonsku stále pritom žije 270-tisíc hibakušaov ("ľudí postihnutých bombou"). Bomba zrovnala so zemou prakticky celé mesto.
Atómová cesta k mieru
O použití takej ničivej zbrane (a to ešte skúška prvej bomby v púšti v Novom Mexiku 16. júla 1945 uvoľnila oveľa viac energie ako sa čakalo) sa spory viedli veľmi dlho. Presadili ho politici, minister vojny Henry Stimson a prezident Harry Truman s poradcami. Tvrdili: Straty armády USA pri bojoch o Okinawu naznačujú, ako urputne budú Japonci brániť domáce územie. Civilné orgány chcú kapitulovať od januára, no vo vláde diktujú vojaci, stúpenci samurajského kódexu hrdosti a cti. Ultimátum Postupimskej konferencie odmietli. Keby vojna pokračovala, zahynie najviac práve Japoncov, vojakov i civilov. V bojoch, od hladu i na následky chorôb. Rýchle ukončenie vojny ušetrí veľa obetí na ázijskej pevnine. A medzi západnými zajatcami. Hrôza z Hirošimy skutočne posilnila v japonskej vláde mierovú frakciu. Uznávajú to i mnohí Japonci vrátane historikov.
Čudná výstraha pre Stalina
Použitie atómovej bomby - bez varovania - na zničenie veľkého mesta vopred odsúdili jej vedeckí tvorcovia. Neskôr vyhlásili, že keby to urobili Nemci, v Norimbergu by ich odsúdili na smrť ako vojnových zločincov a obesili. Proti boli takmer unisono aj najvyšší vojenskí funkcionári USA, armády, letectva i námorníctva vrátane veliteľa v Európe Dwighta Eisenhowera a veliteľa v Tichomorí Douglasa MacArthura. Podľa nich bola kapitulácia Japonska aj tak iba otázkou krátkeho času. Urýchliť ju mal vstup ZSSR do vojny, tri mesiace po víťazstve v Európe. Vojaci nechceli, aby na USA padol tieň kvôli zbrani, o ktorej sa vedelo, že má otravné účinky (žiarenie), zodpovedajúce definícii zakázaných bojových prostriedkov. Dodatočné prieskumy medzi Japoncami podporili očakávanie skorej kapitulácie - aj bez sovietskeho vstupu do vojny. Japonci sa aj tak radšej vzdali USA, než by riskovali sovietsku okupáciu. Tvrdošijní vojaci však stále mali prevahu. Napokon, na priamy zásah cisára Hirohita po atómovom bombardovaní a vstupe Sovietov do vojny, Japonci 15. augusta oznámili, že sa vzdávajú - druhý faktor bol azda dôležitejší. Kritici použitia bomby pranierujú tiež vedľajšie motívy: odôvodniť obrovské investície do jej vývoja a výroby, pomsta za Pearl Harbor a výstraha pre potenciálneho rivala - ZSSR. Použitie druhej bomby v Nagasaki, tri dni po Hirošime, označili priam za nezmyselnú krutosť.
List od Einsteina
Atómovú bombu utajene vyvinuli v rokoch 1942 - 1945 USA s pomocou Veľkej Británie a Kanady. Motiváciou bola obava, že ju ako prví získajú nacisti. Základné fyzikálne informácie, potrebné na jej zostrojenie, boli koncom 30. rokov známe. Spustenie výskumného a výrobného projektu získania jadrovej zbrane, kódovo označeného Manhattan, nariadil prezident Franklin Delano Roosevelt roku 1941. Ešte dva roky predtým ho na hrozbu nemeckého prvenstva upozornil list Alberta Einsteina, vtedy najvplyvnejšieho amerického vedca. Einsteina zase presvedčili argumenty amerických fyzikov maďarského pôvodu - Lea Szilárda, Edwarda Tellera a Eugena Wignera. Ako židovskí utečenci z Európy nemali o Hitlerových úmysloch najmenšie ilúzie. Einstein si tento list po Hirošime a Nagasaki vyčítal. Z humánneho hľadiska je to pochopiteľné. Z vecného nemal prečo. Nacistická hrozba bola reálna. Hoci sa im to najmä pre deficit zdrojov počas vojny, ale aj vďaka úmyselnej pasivite niektorých nemeckých vedcov, nepodarilo. USA to zvládli vďaka obrovskému ekonomickému, technicko-priemyselnému a odbornému potenciálu - na projekte Manhattan pracovala okrem iných celá plejáda vtedajších i neskorších nositeľov Nobelovej ceny.
|
Na fotografií zo septembra 1945 sú ruiny budovy prefektúry po bombardovaní Hirošimy, neskôr zachované ako pamiatka. Druhá svetová vojna sa oficiálne skončila pred 60. rokmi 2. septembra 1945 po kapitulácii Japonska spojeneckým vojskám. Snímka TASR/AFP |
|
Na snímke z augusta 1945 americká posádka lietadla B-29 Enola Gay, v strede pilot Paul Tibbets, ktoré zhodilo prvú atómovú bombu na japonskú Hirošimu. Japonskí protivojnoví aktivisti 6.decembra 2004 oznámili, že plánujú uskutočniť ľudový súd s vinníkmi bombardovania Hirošimy a Nagasaki. Jediný doposiaľ žijúci aktér, koho by mohli obžalovať, je pilot Paul Tibbets. |
|
Pohľad na Atómový dom, v blízkosti ktorého dopadla 6. augusta 1945 americká bomba neďaleko Parku mieru v Hirošime. Dom bol zaradený organizáciou UNESCO do Svetového kultúrneho dedičstva a je symbolom nukleárnej deštrukcie, ktorá zabila v roku 1945 asi 140 000 ľudí. 6. augusta je 60. výročie zvrhnutia atómovej bomby na Hirošimu. Snímka TASR/EPA |