(asi 1485) namaľoval Alessandro di Mariano Filipepi, známy pod menom Sandro Botticelli (1. marec 1445 -- 17. máj 1510). Predstaviteľ ranej florentskej renesancie vytvoril dielo pravdepodobne na objednávku Lorenza di Pierfrancesca de Medici. Niektorí zasvätenci veria, že obraz bol dôkazom lásky Lorenzovho bratranca Giuliana de Medici k Simonette Cattaneo Vespucci, ktorá sa tešila povesti najväčšej krásavice svojej doby. Pochádzala z prímorského mesta Portovenere, o ktorom miestni obyvatelia verili, že je skutočným rodiskom mytologickej Venuše. Nech už Botticelli maľoval z akýchkoľvek dôvodov, výsledok sa mimoriadne vydaril.
Venuša sa vynára z mora v podobe nahej mladej ženy stojac na mušli, presne tak, ako to opisuje grécka mytológia, medzi inými aj Ovídius v Metamorfózach. Na breh ju zaviali Zefyrovia, bohovia vetra, sprevádza ju jedna z Hór, bohýň ročných období, ktorá jej podáva kvetinový plášť. Bohyňa lásky si zakrýva prsia a pohlavie -- túto cudnú pózu autor prebral z antických sôch. V každom prípade, charakteristickú krásu dlhých štíhlych údov a bledej pokožky vložil modelu Botticelli sám. Mandľové oči Venuše vrhajú zasnený pohľad, akoby svet, v ktorom sa ocitla, ešte nevnímala. Stelesňuje vtedajší ideál fyzickej krásy, no pôsobí nežne a nevinne. Zanecháva v pamäti jemnú a príjemnú stopu. Nedá sa zachytiť, pri dotyku mizne -- ako pena, z ktorej sa zrodila.
StoryEditor