Japonsko od 90. rokov postihuje vlečúca sa ekonomická stagnácia, spôsobená viacerými zanedbanými faktormi. Hoci väčšina ostatných krajín vrátane Slovenska by s ním určite rada menila. No mimo centra svetového záujmu, zameraného na politické a surovinové krízy, chystá novú technologickú expanziu. Aj v najvýkonnejšej výpočtovej technike, tzv. superpočítačoch. Aktuálnu situáciu zhrnul v časopise Nature David Cyranoski.
Japonci vlani na jeseň stratili primát najrýchlejšieho superpočítača. Ich "Simulátor Zeme", umiestnený v Jokohame, ktorý má výkon 40 teraflopsov (biliónov operácií s pohyblivou desatinnou čiarkou za sekundu), vtedy predbehol superpočítač BlueGene/L americkej firmy IBM s maximálnou rýchlosťou 140 teraflopsov. Japonsko sa s tým však nezmierilo. V júli oznámilo výskumné konzorcium, na ktorom sa podieľa firma Toshiba, Tokijská univerzita a vládny Ústav fyzikálneho a chemického výskumu, zámer postaviť superpočítač, ktorý má byť ešte 73-krát rýchlejší -- dosiahnuť 10 petaflopsov (peta značí tisíc biliónov). Náklady sú odhadované na 700 až 850 miliónov dolárov. Stroj chcú sprevádzkovať v marci 2011. Viacerí odborníci v Japonsku i USA však vyjadrili pochybnosti. Predpokladajú totiž problémy s odpadovým teplom i spotrebou elektriny. Uznávajú však, že do roku 2011 by mala maximálna rýchlosť aj tak prekročiť tri petaflopsy. Tecuja Sato, šéf "Simulátoru Zeme", uvažuje o vlastnom projekte. Svojho 40-teraflopsového zverenca chce spriahnuť s novým 400-teraflopsovým superpočítačom. Menší stroj by vykonával veľkomeradlové výpočty a riadil zložitejšie funkcie väčšieho. Také usporiadanie by umožnilo dosiahnuť výkon 16 petaflopsov. Sato pripúšťa, že táto koncepcia je technologicky na hranici, ba že vychádza viac z fyzikálnych analýz ako z technológie. A bola by, samozrejme, veľmi nákladná. Eric Strohmaier z Lawrencovho livermorského národného laboratória (USA) upozorňuje na technologické a programovacie problémy s podobnými hierarchickými sústavami superpočítačov. Tak či onak, spomenutý výpočtový výkon by umožnil prevratný pokrok v komplexných úlohách, ako sú modelovania klimatickej zmeny, metabolizmu liekov v organizme či utvárania galaxií vo vesmíre.
Zdeněk Urban, autor je stály spolupracovník hn
Zdroj: Nature z 11. augusta 2005