Fotografujete si všetkých novinárov?
- Áno
Prečo?
- Vy ste sa prišli pozrieť na mňa, ale ja som zvedavý na vás. Hm, váš diktafón vyzerá ako malý satelitný snímač. Určite nás teraz počúva FBI.
Tak niečo povedzte. Zmeňte svoj hlas.
- Ahoj, George Bush, moje meno je Dan Brown (zasmial sa). Dnes ku mne prišiel jeden muž a spýtal sa: "Vy ste Robert Fulghum?" A ja som povedal, nie, ja som Dan Brown. A on sa zháčil a povedal: "Aha. Vaše knihy nemám rád." Neviem, či naozaj zistil, kto som, ale zasmial sa a aj ja som sa zasmial.
Koľko kníh ste dnes podpísali?
- Niekoľko stoviek. Nové aj staré. Keď si knihu kúpia, tak ju podpíšem. Aj keď ju ukradnú ju podpíšem. Ale stalo sa mi toto: bol som včera v materskej škole, kde sa hrali deti. Jedno z nich mi nakreslilo obrázok a ja som sa spýtal, podpíšeš sa mi? A ono sa podpísalo. A potom som sa spýtal: "Chceš aj ty môj podpis?" Nie, povedalo a odbehlo.
Hľadáte čitateľov medzi deťmi?
- Fascinuje ma, aké rôzne vekové kategórie čítajú moje knihy. Keď sa môj americký vydavateľ pokúšal zistiť demografiu mojich čitateľov kvôli marketingu, vzdal to. Čítajú ma všetci.
Práve ste dopísali tretí diel knihy Tretie prianie s podtitulom Splnené. Aké máte ďalšie želania?
- Želám si, aby mal tento príbeh dobrý osud. Dnes sa ma jedna pani pýtala, či by mohla túto knihu sfilmovať. Prečo nie. Tretie prianie je veľmi vizuálna kniha. Myslím si, že najlepší by bol televízny seriál, pretože to do jedného filmu nezmestíte. Ale možno sa mýlim. Nie som ani proti filmu. Len nech nie je americký. Musí to byť český film.
Poznáte nejaké české televízne seriály?
- Videl som české filmy a poznám ľudí, ktorí ich natočili a teraz robia pre televíziu, niektorí z tých ľudí by mohli spraviť seriál.
Písali by ste scenár?
- Nie, to musí spraviť niekto iný. Veľa spisovateľov, ktorí sa pokúšajú písať pre televíziu alebo film, na tom stroskotá.
Je to predsa podobné písaniu, tiež potrebujete predstavivosť.
- Scenár je špecifické umenie. V románe musím napísať, že slnko vychádza a tráva je zelená a tú predstavu vám opíšem slovami, vo filme je obraz. Je to oveľa ekonomickejšie. Hovoríte veci so zvukom a s obrazom. Väčšina spisovateľov, ktorí píšu pre film, píšu príliš veľa. Nemyslia ani na hercov.
A čo divadelná hra?
- Nad tým, pravdu povediac, rozmýšľam. Jedna z postáv v poslednom diele môjho románu je herečka a chce napísať hru. Možno jej tú hru napíšem. Potom by som ju mohol vydať pod jej menom. Všetko je o predstavivosti. A potom, ak by to nebolo dobré, povedal by som, hej, to predsa napísala ona!
Prvýkrát ste boli v Česku pred desiatimi rokmi. Zmenilo sa odvtedy niečo?
- Vtedy takmer nikto nehovoril po anglicky. Keď som hovoril na verejnosti, ľudia čakali, kým tlmočník text preloží a až potom sa zasmiali. Teraz, keď hovorím, smejú sa zároveň so mnou. To je veľká zmena. Ja hovorím španielsky. Nenaučil som sa to v škole, ale na ranči, kde som vyrastal. Kovboji môjho otca boli Mexičania a hovorili španielsky a ja ako dieťa som vnímal len to, že títo ľudia hovoria takto a ostatní inak a hovoril som s každým jeho jazykom, ani som si to neuvedomoval. V utorok večer sme išli do jednej kubánskej reštaurácie v Prahe. Dvaja čašníci sa rozprávali po španielsky a ja som im rozumel a odpovedal som im. Ten jazyk je vo mne veľmi hlboko, aj keď ho nepoužívam. Kiežby som sa naučil viac jazykov ako dieťa. Je to oveľa ťažšie učiť sa ako dospelý. Mám problém si zapamätať, kde vôbec som, a nie ešte sa učiť nové jazyky.
Prišli ste sem pred desiatimi rokmi - rovnaký čas vám trvalo napísať knihu Tretie prianie, je to náhoda?
- Začal som tú knihu písať pred desiatimi rokmi a vedel som, že to bude trvať tak dlho. Musel som sa ešte veľa učiť, navštíviť veľa miest, spraviť veľa vecí. Pre mňa to bolo dobrodružstvo. Kým som písal tento román, napísal som štyri ďalšie knihy. Potom som ani nevedel, kedy skončiť. Beriem to tak: som spisovateľ. Rozprávam príbehy a toto je dlhý príbeh. Možno jedného dňa znova napíšem taký dlhý príbeh.
Kniha vyšla najskôr v češtine. Kedy vyjde anglická verzia?
- Anglickú verziu majú v rukách editori. A už je v podstate hotová. Môj anglický editor príde tento týždeň z New Yorku, stretneme sa na Kréte a uvidíme, čo sa bude diať. Ja mu poviem, aha, už to vyšlo v Česku a bez zmien, prečo na tom niečo chcete meniť? Budeme sa veľa hádať.
Do akej miery zasahujú editori do vašich kníh?
- Editori musia editovať, to je ich práca. Veľa spisovateľov si myslí, že to, čo píšu, je sväté a nesmie to byť zmenené. Ale keď to preložíte, je to zmenené. Pre mňa je ďalšie dobrodružstvo to, že som najal muža, ktorý preloží české vydanie naspäť do angličtiny. Chcem vidieť, čo to je. Nikdy nikto to predtým nespravil. Začal to prekladať tento týždeň, prvých dvadsať strán budem mať o týždeň. Neviem, ako veľmi rozdielne to bude od originálu. Ale určite to bude niečo nové. Poviem príklad. V novele je postava Alex, píše poéziu. Najskôr som tie básne napísal po anglicky. Potom ich preložili do gréčtiny a potom zase do angličtiny a boli to oveľa lepšie básne, ako som napísal ja. Takže neviem, čo sa stane s románom. Bude to nová skúsenosť. Možno to bude oveľa lepšia kniha. Začnem nový trend. Najskôr pošlite knihu do Česka a potom si ju preložte to angličtiny.
Plánujete tráviť v Prahe viac času?
- Prídem sem na jeseň, milujem prírodu vonku za Prahou, bol som v Ostrave a Poděbradoch, mám rád krajinu za mestom. S mojou vydavateľkou sa chystáme do hôr.
Mohli by ste zájsť aj do Tatier.
- Jedného dňa sa naučím, ako byť na dvoch miestach súčasne. Už na tom pracujem. Keď bude moja kniha vydaná v Budapešti, možno sa zastavím na Slovensku.
Čo máte ďalej v pláne?
- Možno napíšem nový román, ale práve som dokončil desaťročnú prácu, tak sa budem chvíľu hrať. Užívať si to. V novembri mi vyjde v Česku nová kniha príbehov a esejí What on Earth Have You Done. Tá bude ako moje staré knihy. Eseje, ako som písal kedysi. Ale s iným duchom. Viac príbehov o mojom živote, nie tak veľa príbehov o cudzích ľuďoch a budú tam aj nejaké veci o písaní. O tom, čo si o písaní myslím ja.
A čo si myslíte?
- Viem oveľa viac o písaní ako kedysi. Čítal som veľa kníh od spisovateľov o tom, ako písať, o technike. Už aj ja som sa niečo naučil. Môj štýl je veľmi ovplyvnený tým, ako som písal v novinách. Moje vety sú krátke, nepoužívam zbytočné slová.
Ako Hemingway, Twain...
- Presne tak. Píš jednoducho. Píš krátko. Lebo aj čitateľ je tvorca a pozná veľa slov.
Stephen King napísal knihu o písaní.
- Áno, a moje meno je na prvej strane. Je to dobrá kniha, veľmi úprimná a jednoduchá.
Vždy ste chceli byť spisovateľom?
- Nie. Keď som bol malé dieťa, žil som na ranči v Texase, ďaleko od mesta. Nemal som žiadnych bratov ani sestry a neboli tam ani iné deti. Len moja mama a otec a kovboji. Bol som sám a musel som sa sám hrať. Tak som sa naučil rozprávať sám sebe príbehy. Predstavoval som si iných ľudí, miesta, ako šesťročný som vedel rozprávať množstvo príbehov. V škole sme mali hodinu Show and Tell, niečo ste priniesli a porozprávali o tom. V tomto som bol superstar celej školy, bol som nezastaviteľný, celé hodiny a dni som mohol rozprávať. A to mi zostalo. To robím celý život. Show and tell. Dívam sa na svet veľmi pozorne a nikdy sa pri tom nenudím. Mám rád ľudí, ale viem byť sám.
Máte nejaký režim písania?
- Píšem stále. Či spím alebo bdiem, moja hlava spracúva informácie, takže keď má hlava pocit, že treba písať, vstanem a idem písať. A keď ten pocit nemá, nič nasilu nenapíšem. Preto Hemingway pil tak veľa, lebo si ráno o ôsmej sadol za stôl a povedal si, o. k., tak poďme pracovať. Nosím si zápisník a diktafón, a keď mi niečo zíde na um, zapíšem si to alebo si to poviem. Obvykle chodím spávať skoro, aj skoro vstávam, ale ak mi funguje mozog ešte o desiatej, tak pracujem. Ak sa nútite, nie je to dobré. Čakám a píšem, keď to na mňa príde. Pred troma týždňami, keď som dokončil knihu, povedal som svojej hlave, teraz nepracujem. Ale stále mi v nej niečo klope: tak poďme, začni písať.
Takže?
- Najviac píšem, keď kráčam. Mám dvoch priateľov, ktorí so mnou chodia na prechádzky a ja im rozprávam príbehy a oni nahrávajú. Väčšinou tie malé knihy vznikli práve takto. Alebo chodím a rozprávam sám sebe. Písanie je ako stavanie domu, nemáte nikdy stále v rukách len kladivo, niekedy maľujete alebo sa len tak potĺkate po dome. Nechávam ten proces bežať, nech sa deje ako chce. Keď vidím niečo zaujímavé, zastavím sa a poznačím si to. Možno sa to zíde o pol roka. Väčšina ľudí si mýli zapisovanie s písaním. Toto hovorím mladým ľuďom, ak sa chcete stať spisovateľom, nechoďte do školy, choďte do sveta.
Kým by ste chceli byť, ak by ste neboli spisovateľom?
- Ja som rád sám sebou. Chcel by som vedieť hrať lepšie na gitare a spievať, viem hrať na gitare, ale chcel by som to vedieť poriadne. A chcel by som hovoriť lepšie po francúzsky, pretože mám veľmi rád francúzsku literatúru. Chcel by som ju čítať v origináli.