Elektrinu možno vyrábať všelijako. Metódy sa líšia efektívnosťou i environmentálnou prijateľnosťou. V oboch by mal excelovať nápad kanadského inžiniera Louisa Michauda, zamestnanca veľkej ropnej spoločnosti. Navrhuje, aby turbíny poháňal vzduch, zvírený umelo vyvolaným tornádom! Mohutnosť energie vzdušných pohybov nám názorne dokladajú televízne zábery z aktuálnej sezóny hurikánov v západnom Atlantiku. Aj o tornádach máme slušnú predstavu z hollywoodskych filmov, ba niektorí z nás priamu skúsenosť, lebo tornáda sa občas vyskytujú i na Slovensku. No dalo by sa umelé tornádo kontrolovať? Nie je to číra fantázia? Michaud svoj "atmosférický vírový motor" považuje za úplne reálny. Predpokladá valcovú stenu s priemerom 200 metrov a výškou 100 metrov. Dole by mala po obvode dotyčnicovo orientované klapky, cez ktoré by sa dovnútra vpúšťal teplý vzduch. A doňho vstrekovala para, štartujúca vírenie. Vír by udržiavalo teplo zo vzduchu. Ten by stúpal, rozpínal sa a chladol, para kondenzovala, čím by pribúdalo ďalšie teplo. V základni víru by boli umiestnené turbíny. Vír by dosiahol výšku až 12 kilometrov bez narušenia stability základne. Sila víru by sa kontrolovala uzatváraním klapiek, alebo otvorením iných, cez ktoré by protismerne prúdil vzduch, spomaľujúci rotáciu. Pri priemere steny 200 metrov by taká elektráreň mala produkovať 200 megawattov. Michaud toto leto začal v americkom štáte Utah testovať 10-metrový priemer, aby dokázal, že to celé principiálne funguje a dá sa spoľahlivo ovládať. Následne chce zadaptovať chladiacu vežu existujúcej elektrárne a vírom v nej nahradiť lopatkové ventilátory, zabezpečujúce prúdenie vzduchu. Potom pridá turbíny.
Zdeněk Urban, stály spolupracovník hn
Zdroj: The Economist z 1. -- 7. októbra 2005.