- Pravdepodobne to boli priania z minulých životov.
Nebola táto extrémna premena z hippies na učiteľov budhizmu neobvyklá?
- Tieto veci sú otázkou základnej mentality a podmienok - v budhizme sa často nazývajú karma - ktoré si prinášame z minulých životov. Pravdupovediac, už od detstva som bol divoký. Počas štúdií, ktoré som strávil najmä na Kodanskej univerzite, som štyri roky boxoval. Aj dnes napríklad milujem parašutizmus a vďaka dobrým priateľom si na niekoľkých kontinentoch môžem zajazdiť na rýchlych motorkách. No najviac ma napĺňa pohľad na rozvoj mojich žiakov a na našu spoločnú prácu.
Na štúdiách ste strávili tri roky. Zmenil budhizmus váš život?
- Dal mu hĺbku a význam. Mali sme vzácnu príležitosť stráviť čas v spoločnosti veľkých majstrov meditácie, ktorým sa v roku 1959 počas čínskej okupácie podarilo opustiť Tibet. Boli to úžasní ľudia a hoci dnes s nami už, žiaľ, nie sú, odovzdali nám všetko na to, aby bol rovnaký ľudský rozvoj možný aj v našej dobe a na Západe.
Nečakal na vás po návrate do Dánska kultúrny šok?
- Nie. V skutočnosti nebolo ťažké držať sa toho, čo sme sa naučili. Samozrejme, najskôr sme mali pocit, že aspekt exotického Tibetu je dôležitý a boli sme v našej oddanosti strnulí. Postupne sa však do popredia dostala nadčasová múdrosť budhizmu a jeho metódy. A keďže som vždy s radosťou všetky potreby zjednodušoval, takmer vôbec sme neboli závislí od spoločnosti. Prišli sme na to, že na svoje prednášky po Európe sa môžem prepravovať ako vodič siete autopožičovní - mojou prácou bolo voziť naspäť autá, ktoré si ľudia požičali. Stravovali sme sa v supermarketoch, takže sme boli absolútne slobodní.
| Ole Nydahl (Kodaň, 1941): láma a majster meditácie v tradícii Diamantovej cesty. Narodil sa v Dánsku v rodine učiteľov a spisovateľov. Vyštudoval filozofiu na kodanskej univerzite. Na svojej svadobnej ceste po Indii a Nepále sa v roku 1969 stretáva s jedným z najväčších jogínov minulého storočia – 16. Gjalwom Karmapom, ktorý mu navždy zmení osud. Spolu s manželkou Hannah sa stanú jeho prvými západnými študentmi. Bol to Karmapa, ktorý Nydahla požiada o šírenie svojho učenia na Západe. Od roku 1972 to v podstate robí dodnes – založil viac ako 450 budhistických centier vo viac ako 40 krajinách sveta. Slovensko navštívil aj vlani a opäť má prísť na jar. Je autorom niekoľkých kníh (Ako sa veci majú, Budhovia zo strechy sveta, Mahámudra či Jazda na tigrovi). Miluje rýchle motorky a skok s padákom. |
V jednej z vašich kníh opisujete dokonca stretnutie s dánskou kráľovnou...
Aj vy ste sa raz vyjadrili, že moslimská kultúra nemôže koexistovať s európskou. Nie je to na budhistického lámu trochu radikálny názor?
- Kde to sme, ak sa tí, ktorí vidia ďaleko do budúcnosti, obávajú hovoriť? Mali by sme si pripomenúť, čo o islame hovoril Winston Churchill. Nie som si istý, či mať pravdu nutne znamená, že je človek radikálny. Ak človek neberie korán úplne doslovne, čaká ho rozsudok smrti. Alah v ňom svojim nasledovníkom - moslimom - prikazuje zabíjať židov, kresťanov a "neveriacich", ako aj utláčať ženy. A to je niečo v absolútnom rozpore s našimi zákonmi a ústavami. Konflikt islamu a humanistických civilizácií je však viac politickou než náboženskou otázkou a mali by sa ním zaoberať právni experti, a nie mäkkí politici, ktorí chcú pomáhať tam, kde to nie je potrebné. Cieľom islamu je obrátiť celý svet na islam a v mene tohto cieľa môžu jeho nasledovníci konať a hovoriť čokoľvek. Hadith, záznamy o živote proroka Mohameda, sú v skutočnosti ešte horšie ako korán samotný. On sám zabíjal, lúpil a oženil sa s deväťročným dieťaťom.
Ako sa však môžeme chrániť? Vidíte nejaké riešenie?
- Takéto stredoveké veci v Európe naozaj nepotrebujeme, no jediný spôsob, ako chrániť našu kultúru, je pravdepodobne vyhostiť imigrantov. História ukazuje, že najúčinnejšie metódy využívajú ich strach z prasiat. Akýkoľvek kontakt s ľubovoľnou časťou tohto zvieraťa znemožňuje stretnutie s Alahom. Napríklad generál Pershing zastavil vojnu na Filipínach tým, že útočníkov zasypal kusmi prasiat. Izraelčania zasa zastavili arabských samovražedných útočníkov v autobusoch tak, že v nich rozmiestnili kontajnery s bravčovými produktmi, ktoré by ich pri výbuchu automaticky pofŕkali. Dúfajme, že v Európe niečo také nutné nebude. Ak by sme mali použiť príjemnejší príklad, predstavme si, že náš priateľ je závislý od drog a my ho musíme držať ďaleko od jeho jedov. Rovnako sa musíme postaviť k moslimom, ktorí sú na Západe. Musíme im povedať: "Nie, ak sa budete k svojim ženám správať zle, ak im nedáte slobodu, vzdelanie, pošleme vás domov." Naši vynikajúco vzdelaní pedagógovia, ktorých máme dostatok, by dohliadali na všetky ich aktivity a znemožnili im robiť škodlivé veci.
Niektoré sociologické výskumy hovoria, že vo východnej Európe je najviac depresívnych ľudí. Môže aj to byť dôvodom záujmu Slovákov o budhizmus?
- Na Slovensku nie sú milióny budhistov. Je ich len niekoľko stoviek, hoci tento počet rastie. Som si však istý, že v dlhodobom horizonte bude pre určité percento obyvateľstva budhizmus naozaj užitočný, pretože sa od iných náboženstiev dosť odlišuje. Nie je o bohoch, ale o tom, aké veci sú. Budha je priateľ. Učí o tom, ako veci fungujú a umožňuje nám lepšie žiť, lepšie zomierať a lepšie sa opäť zrodiť. Jeho jediný cieľ je rozvíjať náš ľudský potenciál. K svojim žiakom sa správa ako k dospelým, a to priťahuje a rozvíja nezávislých ľudí.
Prečo potom nie je budhizmus s takýmito nezávislými postojmi ešte populárnejší?
- Až doteraz karmy nepasovali a v spoločnosti všeobecne panoval silný tlak. Od stredoveku sme sa zaoberali tým, že sme každých dvadsať rokov vyhodili Európu do vzduchu a potom ju znovu vybudovali. Okrem toho, budhizmus nikdy nemisionoval a ak ľudia vyznávajú iné náboženstvá, ktoré nie sú v rozpore s ľudskými právami a našimi ústavám ako islam, prajeme im, aby z nich mali úžitok. Misionovanie je absolútna strata času, inšpiruje len neinteligentných ľudí. Lepšie je voľne ponúknuť informácie a nechať ľudí rozhodnúť sa samých. Nikdy by sme však nemali učenia miešať. Napríklad v Ázii mal budhizmus vždy silné postavenie, no dnes svoju relevanciu stráca, pretože sa stal príliš rigidný - rituálny a kláštorný. Vzdialil sa od života. V kultúrach, ktorým chýba sociálna a humanistická tradícia, ako napríklad v Japonsku alebo Kórei, je preto v súčasnosti budhizmus menej zmysluplný než kresťanstvo. Kresťanstvo kladie dôraz na súcit a dovoľuje ľuďom byť slabými. Aj preto je kresťanský život pre mnohých ľahší ako populárny budhistický ideál samuraja.
Budhizmus sa v západnej Európe šíri už viac než 200 rokov, no vo východnej Európe sa objavil výraznejšie až po revolúcii. Návštevnosť vašich prednášok je tu však vysoká. Neobávate sa, že záujem o budhizmus je len dočasný?
- Nie som si istý, že to je dvesto rokov. Hoci sa tu v tomto období usádzali malé skupiny ľudí z budhistických kolónií Európy. Povedal by som skôr, že až do neskorých 60. rokov niektorí filozofi alebo básnici do svojich prác začleňovali rôzne, často nepochopené, budhistické myšlienky. Až potom bolo možné praktikovať skutočný budhizmus, napríklad Diamantovú cestu. Nech je to akokoľvek, niet pochýb, že ľudia vo východnej Európe boli zrelí. Vďaka svojej histórii ste sa rýchlo naučili rozlišovať, kto je čestný a kto falošný. V tom dlhodobom útlaku ste si vyvinuli veľmi jasný inštinkt pre to, čo je skutočné a čo nie. A môžem povedať, že ste omnoho sústredenejší a kritickejší než mnohí ľudia na Západe, ktorí nikdy nemuseli prejsť ťažkosťami. Som si preto istý, že sem budhizmus prišiel, aby sa udomácnil a dal vašej spoločnosti niečo hodnotné.
Ale Slovensko je silne katolícka krajina...
- Áno, viem. Ale tak je to aj v Poľsku. V tejto vznešenej krajine máme 45 centier a robíme tam množstvo aktivít. V každej civilizovanej populácii chce isté percento ľudí nezávislosť, robiť vlastné rozhodnutia a prežiť vlastné skúsenosti. Sú totiž aj ľudia, ktorí uvažujú tak kriticky a jasne, že pravdepodobne budú šťastní len ako budhisti. Práve pre nich túto príležitosť vytvárame.
Myslíte si, že kresťania nie sú dostatočne kritickí? Aký je potom váš názor na katolícku cirkev?
- Hlboko obdivujem sociálnu prácu, ktorú robia, často v ťažkých podmienkach. Nie som si však istý, do akej miery si uchovali svoju transmisiu. Keď nový pápež vystúpil po voľbe pred ľudí, naozaj vyzeral, akoby žiaril a vtedy som si pomyslel, že Duch svätý možno naozaj existuje. To by sa mi páčilo. No teraz sa opäť vyjadril, že černosi v Afrike nemôžu používať prezervatívy ako ochranu proti AIDS. To je to isté ako ich zabiť. Nie som si tiež istý, nakoľko si uvedomuje hrozbu islamu.
A keby ste mali porovnať katolíka, budhistu a moslima, v čom vidíte najväčší rozdiel v prístupe k životu?
- Je v úrovni slobody, ktorú vyjadrujú. V tom, ako spontánne a bez úsilia spočívajú v životných situáciách, v tom do akej miery sú nefalšovane šťastní. Svojich vlastných žiakov filtrujem tak, že ukážem svoju nefalšovanú radosť zo sexuality, a to odradí neurotikov. Potom poviem niečo, čo v danom okamihu nezodpovedá politickej korektnosti, tak, ako v tomto interview. Vtedy odídu všetci, čo nedokážu uvažovať - skúmanie a overovanie je v budhizme nanajvýš dôležité. A zvyšok sú v skutočnosti veľmi milí ľudia. Pre mňa je na náboženstve najdôležitejšie to, do akej miery kladie do centra dobro ľudských bytostí. Mali by sme očakávať, že bohovia sa o seba dokážu postarať sami a cieľom každého náboženského systému preto môže byť len ľudský rozvoj.
Vidíte aj zásadný rozdiel medzi šírením budhizmu na Západe a Východe?
- Ľudia tu ukazujú viac vďačnosti a sústredenosti. Ľudia, ktorí majú záujem v západnej Európe, už všetko videli a čítali... Považujú náboženstvo za spôsob, ako zarábať peniaze, a tak si väčšinu učiteľov dlho preverujú, než vstúpia do ich organizácií. Vy očakávate viac. Skúmate učiteľov s menšou dávkou predpojatosti, zato s jasnejšími očakávaniami. Dá sa teda povedať, že pri prvom stretnutí s novým náboženstvom ste viac otvorení a vďační. No po úvodných zdvorilostiach očakávate kvalitu. Pamätám si, keď som prvýkrát prišiel učiť do Maďarska, zobrali ma na internáty a celú noc sme pili a pretláčali sa rukami, aby zistili, čo som zač. Toto úplné prijatie na základe detailného preskúmania učiteľa funguje najlepšie na oddanom, ale neformálnom Východe.
Vaše prednášky, knihy a dokonca aj médiá vás ukazujú ako veľmi otvoreného človeka. Kniha Jazda na tigrovi s vaším kritickým a úprimným postojom spôsobila rozruch medzi mnohými budhistami. Dôvod?
- Aj medzi budhistami je väčšina takých, ktorí by radšej zavreli oči a jednoducho niečomu verili, než videli, čo sa naozaj deje alebo blíži. Poznať myseľ ľudí patrí do náplne práce každého lámu, a tak pred islamom varujem už 30 rokov. Človek nemusí byť veľký filozof alebo skôr psychológ, aby si všimol masívne kvasenie komplexu menejcennosti medzi moslimami, alebo aby chápal, že sa prejaví násilnou formou. Niečo tvrdím, len ak som si tým absolútne istý, a preto moje slová znejú hrozivo najmä tým, ktorí nemajú dostatok odvahy prevziať zodpovednosť a chrániť naše hodnoty.
Ešte aj váš vzhľad je na budhistického lamu mierne neortodoxný - nosíte džínsy a tričko. Neprekáža to vašim kolegom?
- Niektorí západní tradicionalisti by ma síce radi videli v červenej sukni, ale Tibeťania nie. Tí vedia, že som svetský učiteľ - laik, jogín a rozhodne mimo celibátu - a sú radi, ak je to vidieť. Významnú časť svojich príspevkov získavajú vďaka tomu, že reprezentujú opak - kláštorný štýl a celibát - a preto sú radi, ak naše roly zostávajú jasné.
Z budhistickej definície šťastia vyplýva, že čím viac ľudí je šťastných, tým lepšie. Nie je to v tejto sebeckej dobe príliš ťažká úloha?
- Šťastie sa vždy odohráva len v mysli. Trvalé šťastie neexistuje, ak v poli nášho zažívania existujú bytosti, ktoré trpia. Myslím si tiež, že vôbec nie sme sebeckí. Naše spoločnosti sa rozhodli, že verejné inštitúcie zastrešia štedrosť efektívnejšie než súkromné. V Dánsku sa zdanenie začína na 55 percentách a daň z pridanej hodnoty je 25 percent. To je viac než nesebecké. Samozrejme, tie peniaze by priniesli omnoho viac úžitku, ak by sa použili na pomoc ľuďom v ich vlastných krajinách, a nie na to, aby vytvárali novú, cudziu triedu Európy, ktorá bude nespokojná a odcudzená.
Napísali o... Olem Nydahlovi
Mnoho Európanov si budhistického lámu predstavuje ako mnícha v červenej sukni. Láma Ole Nydahl, pôvodom Dán, ktorý predvčerom prišiel do Prahy, túto predstavu dokonale popiera. Na prednáške mal na sebe džínsy a tričko a skôr pripomínal atléta než askéta. (Mladá fronta Dnes, 2001)
Zástanca cesty, pravdy a svojej ženy! Práve teraz láma Ole Nydahl, nekonvenčný zakladateľ najväčšej budhistickej organizácie na západe, príde do v Liverpoolu. Nie divu, že láma Ole Nydahl má na tvári široký úsmev – je to, ako by niektorí mohli povedať, šťastný malý Budha. (Samuel Adams, The Liverpool Daily Post & Echo, 2002)
Oleho učenie kladie dôraz na potrebu praktickosti v duchovnej oblasti a podporuje nezávislosť a zdravý zmysel pre humor v láske i v živote. Oleho štýl, charakterizovaný jeho výrokom, že prežívanie podstaty mysle je vzrušujúcejšie než tie najpríjemnejšie okamihy prežité pri milovaní alebo počas voľného pádu, než sa otvorí padák, je prístupný všetkým a stále podmanivý. (www.buddhizmus.sk)