Mein Gott? Nie... božský Karel

Od Sinatru Východu až po Zlatý hlas z Prahy, popretkávaný titulom kráľa českého popu. Podobné sladké klišé popri mene božského Káju niektorých núti zvraštiť obočie a druhým spôsobuje blažený výraz na tvári. Ale existuje človek, ktorému sa v hlave nevynorí pieseň Včielka Maja, Kde pak ty, ptáčku, hnízdo máš, či hit Lady Carneval, ktorú spieval v šesťdesiatich štátoch sveta? Asi ťažko.

Karel Gott učaroval mnohým generáciám a svojou "ľúbivou“ hudbou zaklial od nemeckých žien v stredných rokoch až po mladé dievčatá a naoko flegmatických mužov, všetkých. Karla musela brániť ochranka. Ženy odpadávali alebo mu liezli do postele, muži závideli a pohmkávali si rytmy skladby Kávu osladím... Prečo?

Lebo Karel
"Je obdarený talentom a nádhernou farbou hlasu, ktorá sa objaví raz za sto rokov,“ hovorí pre HN Jan Adam, editor supraphonského CD a DVD Kompletu Karla Gotta a editor jeho oficiálnych internetových stránok. Nie len to. Gott, ktorý má za sebou americký príbeh po stredoeurópsky, sa korunoval z elektrikára na univerzálneho speváka, ktorý neváhal preplávať širokým spektrom žánrov, a popritom nezabúdal na vlajkovú loď - romantický tenor kantilénového speváka. Fero Hora, slovenská DJ-jská legenda, vidí ovocie úspechu aj v tvrdej práci, pretože svoj hlas dostal do výšok, ktoré sú dodnes na našom území tabu a, samozrejme, aj silnému hudobnému citu. "Mal veľký prehľad v hudbe, vedel si vždy vybrať dobrý repertoár a od začiatku mal okolo seba silný autorský tím a profesionálnych muzikantov, ktorí ho podržali."

Opera? Swing? Rock and roll? No problem
Nešlo to však hneď ako po masle, Kája sa stretol zo začiatku v roku 1958 s nepochopením a jeho lyrický tenor sa nezdal porotám dosť vhodný. Publikum sa však do neho zamilovalo. A vyzerá to, že navždy. Jeho zvláštna, tak trochu uplakaná a naliehavá farba hlasu vyznela za skoro päťdesiat rokov jeho kariéry v áriách, kantilénových skladbách, ale aj v ľudovkách, folku, džeze, swingu, a problém nemal ani s rokenrolom. A, samozrejme, ho obklopovali vynikajúci spolupracovníci, ktorí božskému Kájovi ustlali ruže pod nohy.
"Celý čas zostáva sám sebou a má nos na ľudí, s ktorými spolupracuje. Dlhé roky bol mostom medzi Východom a Západom. Teraz sa mu darí spájať ľudí, ktorí sa napríklad ani nemajú radi, ale chcú s ním spolupracovať," hovorí Adam.

Milujem Gotta
Pod krídlami úspešnej hudobnej spoločnosti Supraphon žal jeden úspech za druhým. Jeho Zlatý slávik v roku 1964 trochu šokoval celú krajinu. Potom už začala éra, ktorá pridávala Karlovým pleciam pozlátku, ktoré sa ligoce a oslepuje až dodnes. Však sa Kájo dostal až do Ameriky, a to rovno do Las Vegas na sedemmesačný angažmán.
V Nemecku ho milovali natoľko, že mu nahrávacia spoločnosť ponúkla doživotnú zmluvu.
Ako pripomína Fero Hora, v dobe, keď začala žiariť jeho hviezda, boli na jednej pop scéne dvaja muži. Waldemar Matuška a Karel Gott. "Matuška mal možno aj väčší rozsah, ale do šesťdesiatych rokov sa viac imidžovo hodil práve Gott." Uhladený elegán so slzou v hlase prekonal divokého a rytmického Matušku.

Pod krídlami červeného draka
Matuška však využil svoje časté zahraničné koncerty a z jedného, na americkej Floride, sa v roku 1986 "zabudol“ vrátiť. Gott však naďalej žiaril na československom hudobnom nebi. Cestoval na Západ a koncertoval. Trikrát sa pokúsil emigrovať, no žiť mimo domova nakoniec nechcel. Bol vynikajúcim artiklom, dobre zarábal, robil reklamu. Dostal dokonca odkaz od samotného Husáka, ktorý mu garantoval bezproblémový návrat domov. Práve toto určité bratríčkovanie a pasivita voči režimu leží dodnes mnohým v žalúdku. Gott však nebol len bábkou v rukách režimu, bolo to obojstranne zvládnuté predstavenie. Niečo za niečo. A nakoniec zožal potlesk práve on.
Vystrkoval aj rožky. Napríklad aj napriek zákazu ŠTB spieval piesne textára Jiřího Suchého. Nevystupoval síce proti režimu otvorene, no svojich kamarátov nikdy nenechal "v štichu“.

Mafstory
Zlato v hrdle, ale aj trochu masla na hlave. Okrem astronomickej hudobnej kariéry a poklôn od kritiky a poslucháčov sa meno Gotta spája aj tak trochu s mafiou. Práve Čech Miroslav Provod, blízky kamarát zavraždeného krstného otca českého podsvetia Františka Mrázka, kúpil v osemdesiatych rokoch Gottovu vilu v Jevanoch. Gott nechal vilu napísanú na seba, a potom ako sa Provod dostal na slobodu a potreboval peniaze, predal ju v roku 1988 štátnemu podniku Narex. Gott sa, možno aj nechcene, stal akýmsi bielym koňom podsvetia.
Ako však pre Mladú frontu Dnes, ktorá priniesla celú kauzu na svetlo sveta, povedal - Provodovi naletel. "Bol to šok, nemohol som ani spať. Svojou naivitou som sa dostal do role spolupáchateľa.“ Predaj vily bol po páde komunizmu vyhlásený za neplatný a napriek protestom Provodu ju Gott od Narexu oficiálne odkúpil a predal Janu Moťkovskému, ktorý na tejto pochybnej pôde vytvoril zlaté múzeum - Gottland.

462
Hviezdou Karla Gotta nezatrasie nič. Nečudo. Dodnes vypredáva koncerty, vydáva špeciálnu kolekciu s tridsiatimi CD a dodnes ho za "svojho“ pokladá okrem bývalého Československa aj Sovietsky zväz, nemecky hovoriace krajiny i Bulharsko a Rumunsko. Okrem tisícich koncertov má na konte i 462 mileniek (podľa knihy Posel dobrých správ), jednu manželku, štyri dcéry, a bohvie koľko miliónov ženských sŕdc. Jeho nedávne narodeniny boli najočakávanejšou udalosťou roka. Karel Gott "umí“ a celý hudobný svet len s otvorenými ústami a potleskom "čumí“.