Transylvánia je povestná upírmi, Slovensko by mohli rovnako dobre presláviť jeho draky. Objavujú sa tu nadpriemerne často nielen v rozprávkach, mýtoch a ľudových povestiach, ale napodiv aj v dielach vážených vedcov 17. a 18. storočia. Čo je príčinou toho, že práve tu viera v lietajúceho tvora chrliaceho oheň zapustila také hlboké korene?
Obluda v kostole
"V Tatrách bolo také zemetrasenie, že sa veľká skala, ba vlastne vrch zrútil a rozbil na balvany. Mnohé ďalšie vrchy to tiež porušilo a vzniklo aj nové jazero. Zjavil sa aj živý šarkan. Sedel v opustenom štrbskom kostole, kde ho bolo po niekoľko dní vídať. Nikto sa však neopovážil k nemu priblížiť a nakoniec zahynul."
Tak opisuje dielo nazývané Spišská kronika zjavenie draka pod Tatrami. Napísal ju levočský mestský kronikár Gaspar Hain a záznam sa týka katastrofy, ktorá sa odohrala 6. augusta 1662. Je zaujímavý nielen ako pripomenutie toho, že pred veľkými pohybmi zemskej kôry nie sme úplne chránení ani v našej inak tektonicky pomerne pokojnej časti Európy. Vyvoláva súčasne aj otázniky nad tým, čo si ľudia v ešte pomerne nedávnej minulosti predstavovali pod pojmom "drak".
Obluda, ktorá sa zrejme mnohým svedkom zjavila v deň zemetrasenia, niekoľko dní bývala v kostole a nakoniec zdochla od hladu, odoláva akémukoľvek racionálnemu výkladu. Nie je to ani ohlas na nález pravekých kostí, ani symbol súboja dobra a zla - ako sa vysvetľujú najčastejšie draky v starých povestiach. Je to len a len stručné svedectvo o tom, že v Štrbe nejaký čas pobudol živý a nefalšovaný drak...
Krajina plná drakov
Draky sú hojné v rozprávkach a ľudových povestiach po celej strednej Európe - Slovensko v tomto ohľade zaujíma jedno z najpoprednejších miest. Tak napríklad pod súčasnou Demänovskou dolinou mala šesťhlavá príšera strážiť obrovský poklad. Okrem toho tiež terorizovala okolie, takže sa ju vybral zabiť statočný junák Demian. Usmrtil netvora veľkým balvanom zhodeným zo svahu. Vďační obyvatelia potom po ňom nazvali celú dolinu.
V Bezovci, neďaleko Piešťan, vraj drak navštevoval tamojší hrad Tematín. Keď to jeho obyvateľov omrzelo, chytili ho do pasce. Monštrum údajne vážilo pol tony, takže jeho zdochlinu musel odvliecť preč celý volský záprah. Podobných bájí existuje celý rad a tiež miestopisných označení týkajúcich sa drakov nie je málo: obec Šarkan pri Nových Zámkoch, Dračí hrádok, Dračia studňa...
Sú odrazom skutočnosti, že pred mnohými storočiami o existencii drakov nikto nepochyboval.
Quetcalcoatl a tí ostatní
Staré správy o drakoch sú rozšírené po celom svete, od Japonska a Číny, cez Stredomorie a ďalšie časti Európy až po vyspelé kultúry Strednej a Južnej Ameriky. Takmer vždy opisujú čosi na spôsob obrovského plaza.
Veľmi často býva okrídlený, lieta a chrlí oheň. Na druhej strane draky s väčším počtom hláv, s ktorými museli bojovať rozprávkoví princovia, sa vyskytujú takmer výhradne len v Európe.
Rozdielny je tiež výklad povahy a podstaty draka v rôznych kultúrach. V Ázii väčšinou nosí šťastie a predstavuje múdrosť, aj v Amerike okrídlený had Quetcalcoatl bol dobrý a učil ľudí mnohým zručnostiam. Naopak, v Európe sa skôr prikláňa k zlu. Aj tu však pod povrchom tlela predstava, že ide o bytosť akýmsi tajomným spôsobom spojenú s pokladmi pravdy.
Alchymický drak roboros v podobe hada zahryznutého do vlastného chvosta bol symbolom nekonečnosti vesmíru a kolobehu prírodných premien - v pravom zmysle slova podstaty kameňa mudrcov a elixíru večnej mladosti. Tieto poklady pravdy potom - možno v profánnej, zľudovenej podobe - degenerovali na poklady zlata a drahokamov strážené viachlavými obludami.
Ohnivá stopa na oblohe
Nechýbajú avšak ani odvážnejšie výklady. V mnohých povestiach sa opisy drakov nápadne podobajú súčasným reaktívnym lietadlám. Nielenže drak často slúžil čarodejníkom ako rýchly a spoľahlivý dopravný prostriedok (nebeským vozom ťahaným drakmi disponovala aj Medea z gréckej báje o argonautoch), ale vyznačoval sa aj kovovým leskom a bežne za sebou na oblohe zanechával tiež dymovú alebo ohnivú stopu. Prívrženci archeoastronautiky alebo existencie rôznych vyspelých civilizácií v bájnych drakoch preto vidia ohlasy na uzretie skutočných lietajúcich strojov.
Málo pravdepodobná domnienka však v sebe predsa len môže mať akési reálne jadro: v 15. storočí jeden zvedavý Číňan zahynul pri pokuse vzniesť sa na papierovom drakovi, ktorý bol poháňaný batériou rakiet spaľujúcich strelný prach. V starých dokumentoch sa dá ťažko rozlíšiť medzi mýtickými drakmi a technickými výtvormi - ázijské armády staroveku a stredoveku neraz používali rakety, montgolfiéry či papierové draky na zastrašenie protivníkov.
Tí v nich často videli skutočné rozprávkové príšery, ktoré slúžili neľútostným bojovníkom. Hordy ázijských dobyvateľov sa pritom neraz ocitli v tesnej blízkosti Slovenska alebo priamo na jeho území, takže početný výskyt drakov v tunajších bájach môže mať aj tento pôvod.
Krokodíl so šperkami
Kryptozoológovia - hľadači "lochnesky", dinosaurov a ďalších tvorov, ktoré podľa oficiálnej vedy už dávno vyhynuli - zasa usudzujú, že dračie báje môžu byť ohlasom na skutočné stretnutie s poslednými zvyškami pravekých jašterov, ktoré ešte prežívajú alebo v geologicky nedávnej dobe prežívali v podzemí.
Upozorňujú na to, že mýty o drakoch sa vyskytujú iba v oblastiach s určitými klimatickými podmienkami. Úplne chýba napríklad v suchých krajinách alebo medzi národmi obývajúcimi púšte.
Preto tvrdia, že sa týkajú konkrétneho a celkom reálneho tvora vyžadujúceho určité životné podmienky. Nie je vylúčené, že tým tvorom je krokodíl. Grécky dejepisec Herodotos napísal, že Egypťania uctievajú draky, ktoré žijú vo vode a dokonca ich zdobia zlatom. Múmie krokodílov ovešané šperkami, ktoré pochádzajú z faraónskej ríše, na Níle skutočne existujú.
Posolstvo z dávnej minulosti
Zatiaľ však stále pretrváva domnienka, že báje o drakoch vznikli predovšetkým vďaka nálezom kostí dávno vyhynutých zvierat. Pekný doklad o tom pochádza aj zo Slovenska. "Podľa rozprávania pastierov je v Karpatoch jaskyňa až po okraj plná kostí," napísal Johan Paterson Hain (1615 až 1675), pruský lekár a vedec, ktorý pracoval v Kežmarku, Levoči a Prešove. "Verím, že beštie sem chodia umierať, keď sú unavené chorobou... Hovorí sa, že niekedy sa skrývajú, inokedy vychádzajú v noci..."
Rozpráva sa tu tiež, že istý Talian prišiel k jaskyni, magickými obradmi draka vylákal, a potom na ňom odletel. V rozprávaní sa zreteľne miešajú reálne prvky (nálezy fosílií v podzemných priestoroch) s dávnou vierou v okrídlené šupinaté príšery.
Ale čo svedectvo Spišskej kroniky o drakovi, ktorý živorí v štrbskom kostole? Správa Gaspara Haina, našťastie, nie je jediná, ktorá hovorí o zemetrasení zo 6. augusta 1662. Ďalšie sa nachádzajú v starých dokumentoch z poľskej strany Tatier. I tie sa zmieňujú o drakovi. Sú však oveľa menej konkrétne - podľa nich sa pri pohrome vznášal nad vrcholkami rútiacich sa hôr, keď nimi zmietali podzemné sily. Nedá sa preto nespomenúť na záhadné svetlá v atmosfére, ktoré často vídajú svedkovia zemetrasení aj v súčasnosti. Vedci reálnosť tohto javu väčšinou pripúšťajú, aj keď presné vysvetlenie zatiaľ nepoznajú. Zatiaľ je teda okolo mýtov a správ o drakoch veľa nejasností. Isté je iba to, že ide o akýsi veľmi starý symbol, ktorému neskoršie obdobia prisúdili mnoho rôznych významov.