Citátom z Listiny základných práv a slobôd o neprípustnosti cenzúry sa začína kniha českého psychológa Petra Bakalářa s názvom Tabu v sociálních vědách. Kniha z nakladateľstva Votobia vyvoláva od svojho vydania na konci januára rozmanité reakcie, čo bolo cieľom autora aj vydavateľa, ktorý ňou začal novú edíciu Kontroverzně. V dôsledku žaloby sociológa Tomáša Kamina, presvedčeného, že autor skôr než odkrýva tabu, hanobí národ a rasu, je po žalobe na českého vydavateľa Hitlerovej knihy Mein Kampf na svetle ďalší vydavateľský spor o výklad slobody prejavu.
Kniha otázok
"S kým by ste sa nestýkali, keby bol príslušníkom opačného pohlavia ako je?" pýtal sa Petr Bakalář vo svojej Knihe otázok (okrem nej napísal aj knihu Psychológia v otázkach), kde zozbieral niekoľko stoviek otázok, ktoré si zvyčajne nekladieme, ale môžu nás doviesť k zaujímavým záverom. Čitateľa sa pýta, v čom predstihol svojich rodičov, ktorý dotyk ešte cíti, o čom ho nikdy neomrzí rozprávať, ktorý z jeho vzťahov sa začal najhoršie a pod. Jedna z otázok je aj tá, či vás niekedy držal za ruku diabol. Obrazne myslená otázka sa autorovi vracia v podobe negatívnej kritiky, ktorú jeho najnovšia kniha, okrem málo výnimiek, vyvoláva. Pátraním po spoločenských tabu sa podľa niektorých Bakalář zahráva s diablom, resp. s rasizmom, antisemitizmom a pod., čoho výsledkom sú súdne žaloby, ale aj odsúdenie kolegami. Obviňujú ho z toho, že do svojej 300-stranovej knihy iba pozbieral rozmanité myšlienky a výskumy (odvoláva sa približne na päťsto zdrojov), ktoré sa v jednom celku tvária ako seriózna vedecká práca. Autor sa pred kritikou bráni tým, že jeho kniha obsahuje množstvo hypotéz, ktoré netreba brať absolútne a v prípade ich vyvrátenia ich rád opraví. Svojich oponentov vyzýva, aby explicitne uvádzali svoj pôvod kvôli odfiltrovaniu prípadných etnicky determinovaných predsudkov. Zároveň si je vedomý, že sa viac-menej odpísal v akademických kruhoch, ktoré sú podľa neho ovládané súčasnými ideológiami či politickou korektnosťou. "Navyše kontinuita s prednovembrovým obdobím je v nich neprerušená, takže tí ľudia sa často boja otvárať problematické témy. Boli ,vyselektovaní´ na lojalitu."
Hollywood a porno
Bakalářova kniha je rozdelená na tri časti, venuje sa v nich rozdielom medzi ľudskými rasami, obhajobe eugeniky, z hľadiska našej kultúry je možno najkontroverznejšia téma Židov a antisemitizmu. V kapitole s názvom Judaizmus ako evolučná skupinová stratégia sa zaoberá mechanizmom prežitia a úspechu Židov navzdory nepriaznivým dobám a nepriateľom. Ako vyplýva z textu, Židia nie sú žiadnou mystickou entitou, nejde o apriórnu výnimočnosť či dokonca vyvolenosť, ale o storočiami vypracovanú metódu sebazáchovy. Jadrom stratégie je dbať na vzdelanie, pestovať zdatnosť a pomáhať si navzájom. Ako pre týždenník Reflex poznamenáva známy intelektuál, ktorý sa okrem iného venuje aj náboženským otázkam, Martin C. Putna, až do tohto bodu si Bakalářova analýza zaslúži ocenenie. Problémom sú skôr jeho dôkazy, početné príklady vplyvu Židov v spoločenskom živote, v médiách, v Hollywoode, vo vede, v sovietskom komunizme, v psychoanalýze. Tento výber podľa Putnu vedie čitateľa k negatívnym súdom, napríklad tabuľkami o vysokých percentách Židov v mocenských či kultúrnych centrách. Môže to sugerovať predstavu o zomknutej skupine, ktorá vládne svetu na úkor jeho ostatných, hlúpejších obyvateľov, čo nie je pravda. Bakalář sa podľa neho svojou teóriou nechal uniesť natoľko, až ho zaviedla do nebezpečnej blízkosti antisemitských stereotypov.
Pri číslach o židovskom zastúpení sa Bakalář odvoláva na amerického autora, podľa ktorého 80 % hollywoodskych producentov a 30 % hollywoodskych režisérov a scenáristov sú Židia. Židovské médiá majú veľký vplyv na utváranie americkej kultúry. Iný citovaný autor opisuje židovské médiá ako "kultúrne nihilistické" a poukazuje na nedostatok tradičných kultúrnych hodnôt. Uvádza, že židovskí intelektuáli a židovské organizácie zosmiešňujú kresťanskú vieru a podkopávajú jej silu, napríklad tým, že sa zasadzovali za ničím neobmedzenú distribúciu pornografie.
Niektoré teórie sú zaujímavé, napríklad tvrdenie, že Židia si od ľavicových hnutí sľubovali spoločnosť bez antisemitizmu. "Prevládajúcou ideológiou medzi židovskými ľavicovými intelektuálmi bolo, že porevolučná spoločnosť ukončí antisemitizmus, pretože ukončí triedny konflikt a zmiznú typické židovské zamestnania. Pocit mravnej superiority a altruistickej motivácie v týchto ľavicových hnutiach bol často sebaklam -- t. j. nešlo primárne o to, aby bola triedna spravodlivosť, ale o to, aby sa Židom žilo bezpečnejšie."
O výhodách tabu
Väčšina autorov, ktorí reagovali na Bakalářovu knihu, sa sústredila na jednu z jeho kapitol. Riaditeľ ústavu molekulárnej genetiky českej akadémie vied Václav Pačes konštatuje, že kapitoly Rozdiely medzi rasami a Eugenika ani nestoja za čítanie. Nie to tak preto, že by vzbudzovali nejaký odpor, ale preto, že text je podľa neho súborom bez ladu a skladu zobraných a z kontextu vytrhnutých citátov a odkazov, ktoré sú zostavené bez vzájomných súvislostí a objavného alebo aspoň fundovaného hodnotenia. "Autor uvádza rozdiely medzi rasami v inteligencii. To je stará téma, kde hlavným problémom je, že nikto dosiaľ jednoznačne nedefinoval inteligenciu. Všelijaké inteligenčné kvocienty sú umelými konštrukciami a navyše nikto nedokázal, že vysoké IQ znamená lepšieho človeka. Autor predstavuje víziu, ako sa zhoršuje genetický základ Američanov. Prečo je potom toto multietnické spoločenstvo také úspešné a čoraz úspešnejšie?"
Evolučný biológ Jan Zrzavý dochádza k záveru, že zdrojom Bakalářovho písania nie je rasizmus, ale potreba predviesť sa v role osamelého bojovníka, ktorá mu pripadá sexi a zasiahnuť politicky korektný estabilishment na všetkých citlivých miestach zároveň. V článku pre týždenník Respekt sa Zrzavý venuje aj spojitosťou medzi tabu a eugenikou. Zásadnou otázkou pre neho je, či spoločnosť, kde si každý hovorí, čo mu zíde na um, je skutočne dlhodobo stabilnejšia než spoločnosť, ktorá takej kreatívnej táravosti kladie isté medze. "Evolúcia zásadne nesmeruje k ,optimálnemu´ riešeniu, ale k riešeniu maximálne stabilnému -- a ak je existencia tabuizovaných tém súčasťou jeho stability, čo asi je (nápadné je, že neexistujú spoločnosti bez tabu -- ak niekedy vznikli, asi už v konkurencii prehrali), mohli by eugenici začať svoje zlepšovacie akcie u seba. Najlepšie je jednoducho zmĺknuť."
Zmĺknuť sa však isto nechystá Petr Bakalář, ktorý už pracuje na knihe Psychológia Rómov (venuje sa im aj v poslednej knihe, kde, napríklad, hovorí o ich nižšej schopnosti zovšeobecňovať, o ich vynikajúcej schopnosti riešiť bežné životné situácie a o nízkej potrebe poznávať čokoľvek, z čoho nemajú aktuálny zisk), menej kontroverznou knihou zrejme bude jeho Psychologický sprievodca Prahou, aj keď pri tomto autorovi si nikto nemôže byť istý...