Za všetkým hľadaj peniaze
"Ich hlavným cieľom je získať peniaze. Ak sa im podarí obnoviť krajne pravicovú skupinu na pôde Európskeho parlamentu, budú mať právo na financovanie z prostriedkov Európskej únie," tvrdí politológ Cas Muddy, ktorý prednáša na fakulte politických vied univerzity v Antverpách. Na ich spoločnú agendu útočenia na prisťahovalcov, homosexuálov či európsku integráciu ako takú by sa tak mali skladať všetci daňoví poplatníci únie.
"Extrémistická štvorka" na stretnutí vo Viedni avizovala, že s návrhom na zjednotenie plánuje osloviť podobné strany na Cypre, v Dánsku, Nemecku, Holandsku, ale aj v krajinách, ktoré zatiaľ nepatria do únie - v Chorvátsku a Srbsku. Líder rakúskych Slobodných Strache verí, že zjednotenie ultrapravice sa podarí do konca novembra tohto roka. Hrozba? Možno nie.
Partnerom pre euronacionalistov u nás mohla byť strana Slovenská pospolitosť, no tá je dnes už zrušená. Na snímke z pochodu pospolitosti vo Zvolene 28. augusta 2005. Snímka: SITA/J. Šperka
Nelichotivá história
Podľa viacerých politológov sa totiž spolupráce nacionalistov príliš obávať nemusíme. Pavla Dočekalová z univerzity v Hradci Králové uvádza viacero príkladov z minulosti, keď podobné pokusy stroskotali pre neschopnosť lídrov krajnej pravice robiť kompromisy. Tieto strany väčšinou stoja na osobe svojho lídra, silnej charizmatickej osobnosti, a tie sa nerady delia o moc. S kýmkoľvek.
"V Európskom parlamente už v roku 1984 vznikla Skupina európskej pravice, ktorá sa v roku 1989 zmenila na Technickú skupinu európskej pravice, a tá skončila v roku 1994. Strany v tejto skupine mali medzi sebou množstvo konfliktov a sporov," hovorí Dočekalová. Naposledy, v januári minulého roka, vznikla v Europarlamente skupina nazvaná Identita, tradícia a suverenita. Rozpadla sa po necelých desiatich mesiacoch pre konflikt medzi nacionalistami z Talianska a Rumunska.
Pozor na nich!
Podľa politológa Ľuboša Blahu však skutočné nebezpečenstvo nevyplýva zo samotnej spolupráce extrémistických strán. "Problémom je skôr nárast nálad v európskej spoločnosti, ktoré sú zamerané proti inakosti, napríklad proti prisťahovalcom z iných kultúr," tvrdí politológ. Čelíme totiž novým výzvam, ktoré so sebou prináša globalizácia či prisťahovalectvo. V západnej Európe čoraz viac ľudí vníma ako problém islamizáciu veľkých miest, neprispôsobivosť prisťahovalcov či rastúcu kriminalitu.
Pravicoví extrémisti to využívajú a prichádzajú s jednoduchými a extrémnymi riešeniami. Heinz-Christian Strache sa 25. januára vyjadril jasne: nový blok by mal "zachrániť svet od islamu a ďalších postrehnuteľných hrozieb". Robia tak medvediu službu nielen tým moslimom, ktorí sa chcú začleniť do západnej spoločnosti a prijať jej hodnoty, ale aj všetkým kritikom islamu, ktorí sa s ich šovinistickou agendou nestotožňujú.
"Legitímnu agendu kritického rozboru islamskej ideológie zamorujú svojimi nelegitímnymi, skrytými motívmi rasizmu a xenofóbie," tvrdí pre HN psychológ a konzervatívny slovenský politik František Šebej. Kritikov islamu tak podľa neho extrémisti oberajú o dôveryhodnosť. "Kritika by mala prísť zo strany klasických liberálnych a konzervatívnych politikov, a nie zo strany nacionalistov a šovinistov."
Poukazovanie na problémy časti prívržencov islamu či samotná kritika jeho doktrín však nie sú v móde - kritik by totiž mohol byť hneď označený za extrémistu. "Mainstreamové strany sa tomu doslova vyhýbajú," prízvukuje Šebej. "Vďaka" iniciatíve pravicových populistov tak islam zostáva zapečatený voči kritike a namiesto riešenia problémov len rastie napätie. Zvlášť, keď ultrapravičiarom o skutočné riešenie ani nejde.
Podpora pre skínov
"Nacionalizmus, respektíve xenofóbia, je pre tieto strany len jedným z prostriedkov, ako získať voličské hlasy a presadiť sa na politickej scéne," vysvetľuje Miroslav Mareš z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Mareš, ktorý sa dlhodobo zaoberá európskym pravicovým extrémizmom, tvrdí, že ich spolupráca je účelová. "Cieľom je vytvoriť parlamentný klub v Európskom parlamente." dodáva. Teda získať peniaze.
Podľa Mareša by sme ich však nemali podceňovať. Otázne totiž je, na čo peniaze z našich daní použijú. Ak by ich minuli na súkromné účely, bola by to ešte stále lepšia alternatíva.
Práve možné zvýšenie prílevu financií pre krajne pravicovú propagandu a následnú expanziu ultrapravice je podľa Mareša hrozbou. Peniaze by sa totiž mohli dostať aj k tým skupinám, ktoré sú ešte o krôčik viac v extréme, čiže k rôznym neofašistickým organizáciám, operujúcim v ilegalite. Skinheadi podľa Mareša už na medzinárodnej úrovni spolupracujú. "Ak sa prepoja aj ich politickí predstavitelia, hrozí rýchlejší prenos politickej ,nákazy#145# z krajiny do krajiny. Týka sa to aj odovzdávania skúseností a know-how politického boja," dodáva analytik.
Slovensko zatiaľ "mimo"
Na Slovensku nám zatiaľ "rozšírenie nákazy" nehrozí. Ťažko si totiž predstaviť, že by slovenskí ultranacionalisti dokázali napríklad dlhodobejšie efektívne spolupracovať s maďarskými. Smutne známa Slovenská pospolitosť už ako politická strana pokojne odpočíva na smetisku dejín. Navyše špekulácie, že s Le Penom by u nás možno dokázala spolupracovať Slovenská národná strana, vyvrátili samotní národniari. Tí sa ústami svojej hovorkyne Jany Benkovej vyjadrili, že sú v Európskom parlamente asociovaným členom frakcie Únia pre Európu národov. To znamená, že ak člena SNS zvolia za europoslanca, stane sa automaticky členom tejto frakcie so všetkými výhodami, ktoré z toho plynú. V prípade, že by SNS prejavila záujem o spoluprácu s novovznikajúcou skupinou, išla by sama proti sebe.
"Fenomén prisťahovalectva, terorizmu či najnovšie problém moslimskej komunity na Slovensku reálne neexistuje. Navyše, žiadna politická strana nemá porovnateľný program s európskou krajnou pravicou. V tomto smere môžeme ostať pokojní. Problémom Európy je však aj náš problém, a preto by sme ho ani my nemali podceňovať," uzatvára politológ Blaha.
| Prečítajte si aj: |
| Koniec legendy o troch hnedých prútoch Krajná pravica. Pokus o spojenie v europarlamente sa skončil vlani fiaskom pre nezhody Talianov a Rumunov. Spájanie nacionalistických a krajne pravicových strán vždy predstavuje určitú hrozbu pre demokraciu a slobodu. To však pravicovým extrémistom nebráni v tom, aby sa o „veľký bratský zväzok“ usilovali. Potvrdzuje to aj súčasnosť: najnovšia iniciatíva nacionalistov nie je (a určite ani nebude) posledná. Javí sa totiž ako tragikomédia na pokračovanie. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Extrémna pravica sa sama k sebe nehlási Rozhovor. O spájaní kontroverzných strán v Európe s českou politologičkou Pavlou Dočekalovou. Aké nebezpečenstvo hrozí zo spájania krajnej pravice v Európe? Krajne pravicové strany sú určitou hrozbou pre demokratické krajiny. Tieto formácie totiž zastávajú pozície protikladné k hodnotám, na ktorých sú demokratické štáty postavené, ako je liberálna demokracia, pluralita, rovnosť ľudí, sloboda jednotlivca a podobne. Na druhej strane, nemyslím si, že sa toto nebezpečenstvo okamžite a výrazne znásobí len tým, že krajná pravica vytvorí nejakú medzinárodnú platformu. Pozícia jednotlivých, krajne pravicových strán sa odvíja od podpory vo voľbách, a tá v súčasnosti závisí najmä od pomerov na domácej scéne. Celý článok >> |