Na Slovensku hovoríme o ľudských právach len keď to nemá dosah na verejné financie. Nečudo teda, že sme májovú rezolúciu Európskeho parlamentu o práve na dostupné bývanie prešli mlčaním. Aj keď podpora bývania z verejných zdrojov klesá v celej Európe, mizérii našej bytovej politiky sa vyrovná máločo. V Holandsku patrí takmer 40 percent bytov do verejného sektora. Na Slovensku máme obecných bytov sotva tri percentá.
Ceny bytov sú astronomické a tridsiatnici žijú bez protestov u rodičov a po privátoch. Len málokto môže splácať hypotéku bez toho, aby mu ujarmila život. Hypotéka je neúnosným bremenom pre tých, čo pracujú v zdravotníctve, školstve či vo verejných službách. Tisícky odborníkov preto opúšťajú svoje profesie a odchádzajú do komerčných firiem a do zahraničia.
O cene nedostatočnej podpory bývania uvažujeme veľmi málo. Skúsenosti iných krajín hovoria aj o dominovom efekte, ktorý vyvoláva drahé bývanie. Z miest totiž vyháňa najmä tých, čo pracujú v slabo platených verejných službách, a bez ich práce civilizácia rýchlo upadá. Pre drahé bývanie sa pred časom dostal do krízy Londýn, čo napokon podporu dostupného bývania vrátilo do hry a dnes je tam podiel bytov s dotovaným nájomným väčší ako inde.
Napriek možnosti učiť sa od druhých, národohospodárske bilancie chápeme úzko a zaťaženie jednotlivcov úlohami, ktoré v minulosti robil verejný sektor, naďalej vnímame ako úsporu. Straty na ľudskom kapitáli, keď ľudia opúšťajú povolania, na výkon ktorých sa pripravovali z verejných zdrojov, sa nikde nezapočítavajú rovnako ako zhoršená kvalita práce pri nadčasoch a viacerých zamestnaniach, ku ktorým nútia vysoké splátky hypoték.
Bez bilancie týchto strát sa sotva dostaneme z režimu, ktorý odčerpáva časť energie a invencie obyvateľstva len starosťou o existenčný základ. Je to režim bytového nevoľníctva. Priveľké bremeno spôsobuje trhliny v slobodnej spoločnosti. Spoločnosť vyčerpaná starosťou o to, čo sa mohlo zabezpečovať ako verejná služba, skôr či neskôr stratí kapacity pre hravosť a fantáziu, a tým šancu k inováciám. A tie sa, na rozdiel od verejného bývania, nedajú zaisťovať verejným programovaním.
Zuzana Kusá, autorka je sociologička