Spájanie nacionalistických a krajne pravicových strán vždy predstavuje určitú hrozbu pre demokraciu a slobodu. To však pravicovým extrémistom nebráni v tom, aby sa o "veľký bratský zväzok" usilovali. Potvrdzuje to aj súčasnosť: najnovšia iniciatíva nacionalistov nie je (a určite ani nebude) posledná. Javí sa totiž ako tragikomédia na pokračovanie.
Zrod monštra
Po vstupe Bulharska a Rumunska do Európskej únie v januári minulého roka sa do Európskeho parlamentu dostali piati poslanci strany Veľké Rumunsko (Romania mare) a bulharský poslanec strany Útok (Ataka). Počet nacionalisticky a xenofóbne orientovaných poslancov v europarlamente sa tak prehupol cez magickú dvadsiatku. To poslancom, dovtedy patriacim k skupinke nezaradených, umožnilo vytvoriť vlastnú politickú skupinu. Keď potom 15. januára 2007 skutočne uzrela oficiálne svetlo sveta frakcia s honosným názvom Identita, tradícia, suverenita, vyzeralo to na nástup extrémizmu na celoeurópskej úrovni.
Vytvorenie skupiny znamená nielen väčší priestor pre diskusné príspevky jednotlivých poslancov v pléne, ale aj financie z peňazí únie vo výške približne milióna eur ročne. A k tomu právo uchádzať sa o posty predsedov v parlamentných výboroch. Nečudo, že ostatní poslanci v Európskom parlamente zatrúbili na poplach.
"Hviezdna zostava"
V novej skupine našli útočisko najkontroverznejší politici Európy. "Hviezdou" nacionalistov bol bezpochyby francúzsky poslanec Jean-Marie le Pen, vodca strany Národný front, obhajca nacistov, známy svojou protižidovskou a protiimigrantskou rétorikou. Nechýbala ani Alessandra Mussoliniová, vnučka smutne známeho talianskeho fašistického diktátora Benita Mussoliniho, ktorá sa rozhodla kráčať v šľapajach rodinnej tradície, či Frank Vanhecke za stranu Flámsky záujem, požadujúcu osamostatnenie Flámska od Belgicka.
"Nesmieme ponechať tento parlament, ktorý symbolizuje integráciu Európy, tým, ktorí popierajú všetky európske hodnoty," vyhlásil europoslanec Martin Schultz zo skupiny Európskych socialistov. Vyzval poslancov, aby pri tajnom hlasovaní o nových šéfoch parlamentných výborov 16. januára 2007 nehlasovali za predstaviteľov novej nacionalistickej skupiny.
Podarilo sa. "Poslanci za Identitu, tradíciu a suverenitu boli ostatnými europoslancami úspešne odblokovaní z akýchkoľvek dôležitých postov v Európskom parlamente," uvádza pre HN Radovan Geist, šéfredaktor internetového portálu Euractiv, ktorý monitoruje dianie v únii.
Taliani, Rumuni a Rómovia
Nová skupina tak mohla v europarlamente ovplyvniť iba málo. Navyše, ani sa "poriadne nezohriala", a už sa priblížil jej koniec. Začiatkom novembra 2007 neznámy páchateľ v Ríme brutálne zavraždil 47-ročnú Giovannu Reggianiovú, ženu vysokého dôstojníka talianskeho námorníctva.
Obvinený bol 24-ročný rumunský Róm. To bola tá posledná kvapka, po ktorej pretiekol pohár trpezlivosti talianskej spoločnosti voči chudobným prisťahovalcom z Rumunska. V Taliansku ich žije okolo 340-tisíc, zväčša v getách a táboroch na okrajoch veľkých miest. Podľa údajov talianskej polície tvorili Rumuni v roku 2006 vyše pätnásť percent cudzincov obvinených z vraždy, zo sexuálneho násilia či z krádeží.
"Krajne pravicové strany spájala nevraživosť voči neeurópskemu prisťahovalectvu. V istom čase však začali byť v Taliansku väčším problémom prisťahovalci z Rumunska," vysvetľuje Geist. Talianska vláda dokonca prijala dekrét umožňujúci deportáciu "občanov únie, ktorí predstavujú ohrozenie bezpečnosti v krajine". Do Rumunov v Taliansku, ktorých počet sa výrazne zvýšil po vstupe Rumunska do únie, sa obula europoslankyňa Alessandra Mussoliniová. "Rumuni si urobili živnosť z porušovania zákona," vyhlásila krátko po vražde Reggianiovej Mussoliniho vnučka.
Ako fretky vo vreci
Ostrým výrokom si však na smrť pohnevala poslancov za stranu Veľké Rumunsko. Mnohí z nich si vybudovali kariéru práve na útokoch voči rumunským Rómom, a "blonďavá Talianka" ich svojím výrokom urazila. "Urobila neprijateľné porovnanie medzi kriminálnikmi a celou rumunskou populáciou," komentoval svoju kolegyňu rumunský europoslanec Eugen Mihaescu. Poslanci strany demonštratívne opustili poslaneckú skupinu Identita, tradícia a suverenita, čím počet jej členov klesol pod dvadsať. Prestala tak spĺňať podmienky na existenciu skupiny a rozpadla sa. Jej oficiálny koniec 14. novembra 2007, teda ani nie desať mesiacov od jej založenia, privítali ostatní europoslanci búrlivým potleskom.
"Členovia tejto pravicovej skupiny medzi sebou bojovali ako fretky vo vreci. Nedokážu sa dohodnúť ani na tom, aký je práve deň," vyhlásil vtedy na margo rozpadu skupiny britský europoslanec zo skupiny Európskych socialistov Gary Titley.