Hollywood bol pomenovaný podľa Deidy Wilcoxovej, manželky obchodníka s nehnuteľnosťami z Kansas City, ktorý v roku 1886 odišiel do dôchodku a v slnečnej Kalifornii kúpil od Španielov veľký ranč. Netrvalo dlho a pani Wilcoxová prekrstila Rancho La Brea na pobožnejšie znejúci Hollywood. Počas nasledujúcich rokov predala pozemky, zozbierala peniaze na výstavbu kostolov, škôl a vytvorila síce malú, ale perfektne fungujúcu komunitu. O niekoľko rokov bol Hollywood pre možnosť využívať zásoby pitnej vody a kanalizáciu pričlenený k Los Angeles.
Keď v roku 1907 William N. Selig - jeden z amerických priekopníkov filmu - presťahoval časť svojej spoločnosti z Chicaga do Los Angeles, stal sa prvým producentom natáčajúcim filmy na západnom pobreží. O dva roky neskôr otvára prvé veľké štúdio na jednej z ulíc L.A. - Mission Road. K posunutiu stavieb nových štúdií z L.A. dochádza až po príchode ďalšieho filmového mága Cecila De Milla, ktorý uzaviera partnerstvo s Jesse L. Laskym a predavačom rukavíc Samuelom Goldfishom (neskôr známym pod menom Sam Goldwyn). Ich spoločnosť kupuje práva na westernový román The Squaw man a De Mille odchádza hľadať vhodné filmové exteriéry. Keďže zasnežené vrchy Arizony sa do príbehu nehodia, vysadá na vlak a v rámci prehliadky územia sa nechá odviezť až na konečnú stanicu, do malého pokojného a mierumilovného vidieckeho mestečka obklopeného citrusovými a avokádovými sadmi, Hollywoodu. Ešte netuší, že jeho objav a prvý filmový stan spečatí osud nielen jemu, ale aj tisíckam iných odvážlivcov hľadajúcich zárobok, uznanie a slávu.
Som štúdio, kto je viac?
V čase, keď ešte pani Wilcoxová organizovala nedeľné posedenia v neznámom mestečku na západnom pobreží Kalifornie, rozvoj amerického filmového priemyslu bol v plnom prúde v inej časti Spojených štátov, v New Yorku. Ovládalo ho tu niekoľko veľkých spoločností na čele s Adolphom Zukorom, Williamom Foxom, Marcusom Loewim a Luisom B. Mayerom, z ktorých sa neskôr stali hlavní zakladatelia filmových štúdií. Objavenie nových exteriérov a príjemnej klímy na západnom pobreží sa medzi filmármi rozšírilo ako mor a začiatkom storočia znamenalo ich húfny odchod do Kalifornie. Západné pobrežie malo niekoľko výhod - okrem spomínanej slnečnej klímy išlo najmä o vzdialenosť od tzv. Motion Picture Patents Company, spoločnosti, ktorá vyžadovala povolenia na natáčanie filmov, čím vytláčala malých nezávislých producentov a rôznorodosť exteriérov. Filmový priemysel sa tu navyše mohol rozvíjať v izolácii a luxuse. Dôkazom toho je prežitie nielen príchodu zvuku, ale aj veľkej hospodárskej krízy, ktorá spôsobila v Spojených štátoch ďalekosiahle sociálne, ekonomické a kultúrne zmeny. V priebehu niekoľkých rokov tak v Hollywoode vzniká viacero štúdií, z ktorých sa neskôr formuje veľká päťka (Metro - Goldwyn-Mayer, Warner Bross, The 20th Century Fox, RKO, Paramount). Do roku 1920 vďaka ich fenomenálnemu rastu vzniká tzv. star systém. To znamená, že filmové hviezdy nemohli pracovať pre viaceré spoločnosti, ale "patrili" len jednému štúdiu. Hollywood v tom čase vyrábal okolo 800 filmov ročne a po prvýkrát v histórii začal byť synonymom bohatstva, luxusu a klamlivej ilúzie. Práve tú sa darilo počas hospodárskej krízy skvele predávať. Potom nie je prekvapujúce, že 30. roky boli zlatou éru Hollywoodu. K populárnym žánrom okrem iného patrili najmä komédie a muzikály, ktorým sa v čase biedy a depresie darilo najlepšie predávať americký sen stále lákajúci nových odvážlivcov. Zatváral oči obyčajným ľuďom a pomáhal im aspoň na chvíľu uniknúť z každodennej mizérie a chudoby (film bol v Amerike už od raných začiatkov súčasťou masovej zábavy, a nie umeleckého vyjadrenia, ako to bolo v Európe). Tým, že štúdiá a ich vedenie mali pod kontrolou všetko od výroby filmu, cez distribúciu, národné a medzinárodné premiéry, až po najväčšie hviezdy, scenáristov, režisérov, filmových technikov, ktorí sa snažili predovšetkým o ulahodenie svojmu šéfstvu, systém v podstate zabíjal talenty, a najmä slobodnú vôľu. Napriek tomu, že sa aj v tomto období natočilo niekoľko výborných filmov.
Novodobá Sodoma
Keď 150-kilogramový herec a režisér Fatty Arbuckle priľahol na jednom zo svojich divokých večierkov svoju mladú milenku, vznikol škandál, ktorý spolu s mnohými inými drogovými aférami a niekoľkými vraždami pritiahol pohľad ochrancov morálky. Aj preto vzniká spoločnosť, ktorá dbá o morálnu stránku životov svojich zamestnancov. Ako sa však zhoršovala situácia počas depresie, niektoré filmy zdrsneli a začalo sa v nich objavovať čoraz viac násilia, sexu a prostitúcie. Takáto situácia už nebola únosná pre duchovných Martina Quigleyho a Daniela Lorda, ktorí vytvorili tzv. produkčný kódex. Ten filmy cenzuroval a zabezpečoval tak bezkonfliktné a prostoduché snímky. Od roku 1931 tak musel každý film prejsť odbornou komisiou a získať schvaľovaciu pečiatku. Cenzúra kraľovala v Hollywoode 26 rokov a filmoví historici ju nazvali tzv. obdobím popolušiek. Na výslní sa hriali predovšetkým rozprávky, spievajúci kovboji a dojemná kučeravá Shirley Templová.
Snívaj ďalej, Hollywood
Pred 2. svetovou vojnou bol filmový priemysel veľmi silný a produktívny. Najmä roky 1943 - 1946 boli nadmieru úspešné. Prispelo k tomu aj podriadenie sa Hollywoodu americkej vláde vyrábať propagandistické filmy (najrôznejšej kvality). Čo na druhej strane filmovému umeniu umožnilo prežiť. V tomto období vzniká nový filmový žáner, tzv. film noir, zobrazujúci temný svet podsvetia a korupcie, ktorého typickým predstaviteľom bol osamelý cynik Humprey Bogard. S výnimkami niektorých filmov ako, napríklad, Casablanca (1942), Citizen Kane (1941) a spomínaného žánru film noir, bola tvár Hollywoodu v 40. rokoch čistá a nevinná ako tvár bábätka. A okrem toho, samozrejme, konvenčná a dekoratívna. Zlo bolo vždy potrestané, dobro odmenené. Presne ako v rozprávke.
Červená katastrofa
Hollywood sa paradoxne na konci 40. rokov dostáva do krízy, ktorá viedla k rýchlemu a dlhotrvajúcemu nezáujmu o film. Spoločenská situácia sa po vojne skomplikovala, svet sa stal ešte chaotickejším najmä vinou atómovej hrozby, studenej vojny, štrajkov, strachu z komunizmu, ktorý vo veľkej miere poznačil aj Hollywood. Obdobie honby na červených, ktoré sa začalo v roku 1947, sa spolu s obdobím popolušiek zapísalo k najsmutnejším kapitolám Hollywoodu. Známy je, napríklad, prípad "Hollywood Ten" (hollywoodska desiatka), keď desať hollywoodskych scenáristov, producentov a režisérov, ktorí odmietli vypovedať pred vyšetrovacou komisiou, bolo označených za kriminálnikov a následne odsúdených za pohŕdanie Kongresom. Schizofrénia sa dotkla aj takých hviezd ako Orson Welles, Gregory Peck, Katharine Hepburnová, Frank Sinatra, ktorí boli obvinení z boľševických kontaktov a uznávania červených. Došlo dokonca k tomu, že až dvesto ľudí z filmového priemyslu bolo prepustených alebo zavretých. Ich filmové kariéry tak boli pozastavené. Doživotne. Najsmutnejšie na tom bolo, že aj honba na červených nebola nakoniec ničím iným, len vybavovaním si osobných účtov alebo preukazovaním sympatií a antipatií. Nešlo však o poslednú pohromu. Ešte väčšia katastrofa doľahla na mesto snov v podobe čarovnej skrinky, televízie, ktorú malo v domácnostiach do roku 1953 až dvadsať miliónov Američanov. Návštevnosť kín tak prudko klesla na 60 percent predvojnovej úrovne. Aj megaštúdiám vláda privrela kohútik financií vo forme vládnych opatrení, ktorým sa museli vzdať svojich kín a premietacích sál. Ku kríze prispela aj migrácia obyvateľstva do predmestí vzdialených od kín a nástup konzumnej spoločnosti, ktorá namiesto lístkov uprednostnila chladničky, platne Elvisa Presleyho alebo ružové Cadillacy.
Čo nasledovalo potom
Hollywood je preto na konci 50. rokov prinútený zmeniť stratégiu a svoje produkty zlepšiť nielen z technickej (módna vlna širokouhlej obrazovky, farba, stereo), ale aj z obsahovej stránky. Keďže funkciu masového zabávača preberá televízia, na filmové plátna sa konečne dostávajú aj divácky atraktívnejšie a dovtedy tabuizované témy ako homosexualita, prostitúcia, znásilnenie, alkoholizmus, impotencia, neplodnosť atď. Nešlo o rýchly proces, no šípka vývoja po 26 rokov konečne ukazovala smerom vpred. Štúdiá však začínajú filmovať nielen v okolí L.A., ale mieria aj do exotickejších oblastí, čo zasa spôsobuje, že zvyšujúci sa počet hercov i filmového personálu v Hollywoode stráca prácu. Šesťdesiate roky sú napriek tomu poznačené novým duchom, snahou o inovácie a silnou generáciou nezávislých scenáristov, režisérov a hercov. A vynikajúcich filmov: Absolvent, (1967), Hádaj, kto dnes príde na večeru (1967), Polnočný kovboj, (1969), Kto sa bojí Virginie Wolfovej (1967) atď. V roku 1968 dokonca dochádza k vzniku nového systému označovania zaraďovania filmov podľa veku. Sedemdesiate roky sa nesú v znamení kasových trhákov, osemdesiate roky domácich videí. Zlatá éra Hollywoodu je už však len spomienkou. Novou hrozbou sa stáva káblová televízia. Aj preto Hollywood zvyšuje svoju tvorbu televíznych programov - ak by sa novej situácii neprispôsobil, dosah naň by bol ešte zdrvujúcejší. Štúdiá sa zlučujú, rozchádzajú, aby sa opätovne spojili.
Ani dnes nie je situácia v Hollywoode ružová. Trpí nedostatkom dobrých scenárov a väčších kasových trhákov. Napriek tomu ostáva snom ďalších generácií, ktoré sa v ňom strácajú ako ihly v kope sena. Šťastena si totiž vyberie len málokoho.
Hollywood nemá žiadne fyzické hranice. Vždy bol a bude v mysliach ľudí ako sen, nielen miesto na mape, kde sa vyrábajú filmy. A to je pravdepodobne príčina, prečo prežije aj cenzúry, aj červených, aj zlé scenáre.
Everybody goes to Hollywood....