Podľa nedávno uverejnenej agentúrnej správy sú na Slovensku porušované základné ľudské práva spoluobčanov s mentálnym postihnutím. Sú nedostatočne akceptovaní a dochádza k ich diskriminácii v rôznych oblastiach života. "Ľudia s mentálnym postihnutím patria medzi najstigmatizovanejšie a najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti," uviedla na tohtotýždňovom stretnutí s novinármi Adriena Pekárová zo Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím (ZPMP) v SR.
Ladislav Krajčovič zo ZPMP vidí problém aj v tom, že právo na integritu osobnosti je v mnohých prípadoch prelomené inštitútom pozbavenia spôsobilosti na právne úkony. "Tento inštitút často slúži ako nástroj na zabezpečenie dodržiavania pravidiel poslušnosti v zariadeniach," myslí si Krajčovič. Situáciu podľa jeho slov zhoršuje aj to, že konanie vo veci pozbavenia spôsobilosti sa môže začať na návrh kohokoľvek.
Sieťové lôžka
Obhajcovia práv duševne chorých odsúdili ešte minulý november štyri kandidátske krajiny Európskej únie - Českú republiku, Maďarsko, Slovensko a Slovinsko za uzatváranie stoviek až tisícov pacientov do "sieťových lôžok". Takéto zaobchádzanie podľa nich porušuje ľudské práva pacientov. Sieťové lôžka nachádzajú v psychiatrických liečebniach a ústavoch sociálnej starostlivosti uvedených krajín stále široké uplatnenie, avšak členské štáty EÚ ho považujú za neprijateľné, uviedol Oliver Lewis, riaditeľ Centra obhajoby duševne chorých (MDAC) so sídlom v Budapešti. Lôžka so sieťou, celokovovou konštrukciou alebo ich kombináciou, ktoré pripomínajú klietky a osobám vo vnútri znemožnia únik, sú podľa Lewisa príkladom "staromódneho" prístupu k liečbe, pretože duševne chorí pacienti boli v minulosti považovaní za "najnižšiu prioritu".
Lekári však sieťové lôžka obhajujú ako metódu potrebnú v niektorých prípadoch. Napríklad v Maďarsku zdravotní pracovníci odmietli nezáväzné vládne nariadenie o postupnom vyradení sieťových lôžok napriek tragédiám, akou bola v roku 2000 smrť muža, ktorý bol zamknutý vo svojej posteli v psychiatrickej liečebni v Torekszentmiklosi.
Uľahčenie práce
Vyšetrovatelia MDAC vykonali prieskum jednej inštitúcie aj na Slovensku. Podľa ich zistení v niektorých zo siedmich sieťových lôžok umiestnených v jedinej miestnosti ležali nahé ženy. V jednej českej psychiatrickej liečebni zistili, že v jej 60 sieťových lôžkach bolo aspoň určitý čas zavretých viac než 400 osôb. Presný počet sieťových lôžok v uvedených štyroch štátoch nebolo možné zistiť. Správy z terénu však naznačujú, že metóda je v nich rozšírená aj 200 rokov po tom, ako psychiatrické ústavy v Európe začali vyraďovať putá.
Na problém zamrežovaných, respektíve zasieťovaných postelí v českých psychiatrických liečebniach upozornili nedávno českých senátorov kritici tohto prostriedku. Denník Mladá fronta Dnes uviedol ako príklad zneužívania klietok príbeh dnes 29-ročného Michala Caletku, ktorý pobyt v klietke zažil a varuje, že to môže stretnúť každého. Do nemenovanej liečebne na Morave sa Caletka prišiel dobrovoľne liečiť pred tromi rokmi so schizofréniou. Dnes tvrdí, že ho personál zvalil na zem, pichli mu injekciu a bezvládne telo dopravili do jednej z takýchto klietok. "Držali ma tam týždeň bez asistencie, s pocitom hladu, smädu, bez toalety. Prežil som zmes strachu, poníženia a beznádeje," tvrdí bývalý pacient a obviňuje niektoré liečebne, že si ich personál uľahčuje prácu.
Kampaň proti klietkam považujú predstavitelia psychiatrických kliník za jednostrannú. "Nemožno ich zneužívať, ale úplne rušiť tiež nie. O to viac sa potom musia pacienti viazať a tlmiť liekmi," povedal pre TASR Zdeněk Bašný, riaditeľ Psychiatrickej liečebne v Prahe-Bohniciach.
Súdne žaloby
Pacienti a ich príbuzní však už nie sú voči zdravotníckym zariadeniam bezbranní. V Maďarsku sa domáhal prvýkrát právneho ošetrenia svojho prípadu pacient psychiatrickej liečebne, ktorý bol počas liečenia ponižovaný. Bývalý pacient nemocnice v Naygatáde, ktorého ľudská dôstojnosť bola počas triapolročného liečenia viackrát ponížená, vytýkal fungovanie takzvaných disciplinárnych komisií zložených z pacientov. Komisia trestala sankciami tých pacientov, ktorí podľa nich porušili disciplínu.
Obhajca pacienta Iván Arnold povedal, že medzi ponižujúce sankcie patrila peňažná pokuta, povinné práce, povinné nosenie pyžama, prípadne zákaz návštev. "Mali sme k dispozícii písomné rozhodnutie komisie šifrované primárom o tom, akého priestupku sa dotyčná osoba dopustila a že za trest musí zaplatiť 300 forintov (47,70 Sk) a desať týždňov musí nosiť pyžamo s tým, že v tomto zariadení nosili pacienti svoje ošatenie," dodal Arnold. Podľa jeho slov išlo o šťastný prípad, lebo vedeli dokázať tieto skutky, ale existuje množstvo pacientov, ktorí sú podobným spôsobom ponižovaní, ale nemajú ani možnosť, ani odvahu, aby sa obrátili na súd. Súd na prvom stupni čiastočne dal za pravdu pacientovi, nemocnicu vyzval na ukončenie činnosti komisie, porušovanie práva na ľudskú dôstojnosť však nezistil.
Predstavitelia Psychiatrického ochranného fóra konštatovali, že tento prípad poukazuje na to, že situácia je veľmi vážna, v prípade psychiatrických pacientov sú totiž mimoriadne časté zneužitia v súvislosti s vyplácaním ich dôchodkov, podávaním liekov a s ich disciplínou. PÉF už požiadalo v Štrasburgu, a aj na Najvyššom súde Maďarska o preverenie praxe, v ktorej sudca rozhodne o povinnej terapii pacientov. Predseda fóra Gábor Gombos povedal, že sudca musí preveriť podľa platných právnych noriem raz mesačne alebo raz za dva mesiace, či je oprávnená povinná psychiatrická liečba a či v nej je možné pokračovať, čo je zvyčajne postup, ktorý najviac porušuje právo na slobodu.