Leo Singer: Sociálne getá u nás zatiaľ nevznikajú

Čo patrí k najväčším problémom slovenských sídlisk?
- Veľké mestské sídliská na Slovensku spoločensky upadajú. Neposkytujú občanom možnosti na všestrannú sebarealizáciu a slúžia takmer výlučne na bývanie v úzkom zmysle slova (prenocovanie). Bežným príbehom je zahusťovanie sídliska na úkor zelených plôch, ktoré sa zmenšujú. Dnes na sídliskách pozorujeme javy, ako je nadpriemerná hustota obyvateľstva, nedostatok plôch verejnej zelene a jej nízka kvalita, monotónna panelová zástavba, chýbajúce priestory na voľnočasové a záujmové aktivity, chátrajúce detské ihriská, nízka informovanosť a účasť občanov na miestnom dianí.

Existuje na sídliskách tendencia k ich getoizácii?
- Mali by sme sa poučiť zo skúseností západnej Európy, kde sa povojnové sídliská v mnohých veľkomestách zmenili na getá po tom, ako sa z nich vysťahovali stredné vrstvy. Alebo z krízy východonemeckých miest po roku 1990, keď sa, napríklad, niektoré sídliská v Lipsku takmer vyľudnili. Vlády potom museli vynakladať obrovské prostriedky na sanáciu, rekonštrukciu a revitalizáciu, aby tieto obytné zóny opäť zatraktívnili pre majetnejších občanov. Na rozdiel od Slovenska sa mi zdá, že česká vláda si toto riziko uvedomila, a preto založila program regenerácie panelových sídlisk.
Na Slovensku typickú sociálnu getoizáciu zatiaľ nepozorujeme z viacerých dôvodov. Po prvé, naše najväčšie mestá sú omnoho menšie ako na Západe. Po druhé, jednosmernej migrácii zo sídlisk bráni nedostupnosť iného, kvalitnejšieho bývania. Takže každý úbytok je okamžite dopĺňaný napríklad ľuďmi, ktorí prišli do mesta za prácou. Po tretie, stále máme pomerne hustú sieť verejnej dopravy, takže nehrozí dramatická izolácia a prerušenie stykov medzi centrami a "perifériami" miest. Žiaľ, najmä na východnom Slovensku dochádza k tichej etnickej getoizácii, kde sú integrovaní mestskí Rómovia pod mnohými zámienkami vytláčaní z centier miest alebo vysťahovávaní do najhorších mestských častí, do get. Je pozoruhodné, že tento trend zostáva v porovnaní s problémom rómskych osád úplne v úzadí.

Možno dnes hovoriť o väčšej aktivizácii obyvateľov sídlisk?
- Migrácia vidieckeho obyvateľstva do miest počas desaťročí industrializácie je jednou z príčin anonymity a slabej spoločenskej komunikácie na sídliskách. Na sídliskách ako Petržalka v Bratislave, Klokočina v Nitre, Sásová v Banskej Bystrici alebo Ťahanovce v Košiciach prakticky neexistuje občianska identifikácia s miestnym spoločenstvom - komunitou. Je to vážne zistenie, keďže vyše 60 % denného času trávi človek v produktívnom veku v mieste svojho bydliska.
Trend posledného desaťročia vidím v posune od chápania mestského občana ako pracovnej sily k chápaniu občana ako konzumenta. To znamená, že samosprávy podporujú napríklad vstup veľkých obchodných reťazcov do obytných zón, ktoré často ako jediné v mestských sídliskách tvoria zisk, no zároveň "aktivizujú" obyvateľstvo smerom ku konzumnému správaniu a k individualistickému životnému štýlu.

Existujú nejaké konkrétne príklady ich aktivizácie?
- Pred pár týždňami prebehla v médiách správa o proteste obyvateľov banskobystrického sídliska Fončorda, kde mesto zamýšľalo predať športový areál školy na výstavbu supermarketu. Občania s pomocou miestnych mimovládnych organizácií zareagovali tak efektívne, že poslanci spomínaný zámer neschválili. Niečo podobné dokázali obyvatelia petržalskej časti Ovsište, keď masovo pripomienkovali návrh urbanistickej štúdie a formou občianskej iniciatívy zabránili zahusťovaniu sídliska.
V krajských mestách, kde povojnové sídliská pomerne organicky nahradili a nadviazali na pôvodné prímestské dediny, existuje stále silná identifikácia obyvateľov s miestom a priestorom. Napriek panelovým exteriérom ľudia vedia, že tam sú ich korene. Ľudia sa tam radi "spolčujú", na internete debatujú o svojej komunite a oslovujú svojich poslancov. Opačným príkladom sú sídliská, ktoré vznikli zväčša na zelenej lúke a boli zaľudnené prisťahovalcami z regiónov. Priniesli si rôznorodé vzorce správania a trvá to generácie, kým si zvyknú na seba navzájom a začnú rozmanitejšie využívať či pretvárať priestor, kde žijú.