"Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že členstvo v EÚ a NATO poskytne Slovensku šancu patriť k centru euroamerickej civilizácie, ktorá v tomto okamihu poskytuje bezpečnosť a blahobyt. To sú očakávania, s ktorými vstupuje väčšina občanov Slovenskej republiky do Európskej únie a do NATO... Súčasne sa však prebudíme zo sna o tom, že členstvo v exkluzívnom európskom klube je samo osebe lukratívne. Dokonca s úžasom zistíme, že tento náš exkluzívny klub je unavený, prestarnutý, nepružný, skorumpovaný, predražený a súčasne čoraz viac byrokratický a vzdialený realite ´dole´. Vzápätí narazíme na jednoduchú bariéru - bariéru periférnosti snahy malej krajiny, ktorú nikto až tak vážne neberie." Takto neveselo opisujú editori knihy Slovensko na ceste do neznáma, z dielne Inštitútu pre verejné otázky, najpravdepodobnejší scenár vývoja Slovenska.
Aj keby sa mohlo zdať, že postoj "áno, ale..." je výrazom oportunizmu a váhavosti, v zásade korešponduje s premenou poslania prognostiky, ktorá sa udiala za posledné desaťročia. Kým v minulosti sa táto veda zameriavala na "predpovedanie" budúcnosti, v poslednom čase sa etabloval názor, že klasické predpovede (napríklad čo prinesie rok 2000) sa ukázali veľmi mylné.
Neuskutočnené predpovede
Josef Alan a Fedor Gál vo svojej knihe Budúcnosť vo svetle prognostiky uvádzajú anketu z roku 1978 na tému Budúce technické a vedecké inovácie a ich uplatnenie, na ktorej sa zúčastnilo 800 popredných expertov a inštitúcií a ktorej výsledky sa nám dnes môžu zdať až smiešne.
Lieky na prevenciu a liečbu rakoviny mali byť objavené okolo roku 1990 a o päť rokov neskôr sa mali začať využívať hromadne. V tom istom roku mal byť odhalený princíp chemického riadenia starnutia. Už od roku 1985 mali byť známe elektronické protézy (napr. oka) a mal byť možný priamy elektronický kontakt s mozgom a jeho stimulácia. Nie všetky prognózy sú však len úsmevným čítaním. Nájdenie princípu pre umelé pestovanie orgánov experti určili na budúci rok a hromadné využívanie tohto objavu na rok 2020. Snaha vedcov o pestovanie ľudských orgánov v zvieracích telách či pokusy s kmeňovými bunkami svedčia o tom, že experti sa možno nemýlili.
Neuskutočnené predpovede však neboli jediným dôvodom, prečo sa prognostika vzdala ambície predpovedať budúcnosť. Riaditeľ Prognostického ústavu SAV Štefana Zajac hovorí, že k tomu prispeli aj iné skutočnosti. "Pred desiatimi rokmi sa rozšírili internet a nikto vtedy nemal potuchy o tom, čo bude znamenať v súčasnosti." Experti rovnako nedokázali predpovedať prvú ropnú krízu v roku 1973 či nasledujúce ropné krízy. "Dôveryhodnosť prognostických predpovedí sa začala narúšať, ale na druhej strane tiež začal klesať záujem spoločnosti o produkty takýchto prognóz a predpovedí." Skôr ako o predpovedaní sa dnes podľa Zajaca hovorí o aktívnom prístupe či formovaní budúcnosti. "V rámci celej spoločnosti máme záujem, aby sa nejaký vývoj uskutočnil a iný nie."
Integrácia, transformácia a... Rómovia
Prognostici sa však úplne nevzdali a hľadajú aspoň najdôležitejšie témy a alternatívy vývoja spoločnosti. Podľa Zajaca je však problém v tom, čo kto považuje za najdôležitejšie. Politické špičky sa môžu zaoberať úplne inými vecami ako radoví občania. A navyše, tieto problémy ešte nemusia byť tými problémami, pred ktorými reálne stojíme.
Zajac v prvom rade spomína najmä kumuláciu problémov v súvislosti so vstupom do EÚ (poľnohospodárstvo, podnikanie, využívanie zdrojov z fondov únie...). Druhá oblasť súvisí s vývojom únie. "Týka Lisabonskej stratégie EÚ byť do roku 2010 najkonkurencieschopnejšou ekonomikou sveta. Objavujú sa skeptické hodnotenia, ku ktorým sa prikláňam aj ja. Nezdá sa mi pravdepodobné, aby EÚ tento cieľ do určeného termínu dosiahla. To však ešte neznamená, že to nie je želaný cieľ a že by sa na ňom Slovensko nemohlo aktívne podieľať. Ďalšia oblasť, na ktorú by malo Slovensko reagovať, je bezpečnostná sféra. "Sme členmi NATO. Z toho vyplývajú záväzky a povinnosti." Posledná oblasť sa týka hľadania spôsobov, ako riešiť problémy transformácie na Slovensku. "Dramatická zmena prostredia v sociálnej oblasti, reakcie určitých skupín obyvateľstva vrátane Rómov, ukázali, že sme neboli až takí pripravení, reagovali sme len následne a nie je jasné, či prijaté opatrenia boli najadekvátnejšie. Preto treba zabezpečiť podmienky na zvyšovanie sociálnej súdržnosti spoločnosti."
Úspech? Udržať status quo
V súvislosti so spomínaným dianím v EÚ sa podľa publikácie Slovensko na ceste do neznáma zdrojom pribúdajúcich konfliktov môže stať aj ústava EÚ, "ktorá narúša rovnováhu národných a európskych inštitúcií, zdvojuje kompetencie prislúchajúce členským štátom a EÚ, čím ich znefunkčňuje, má tendenciu presúvať čoraz väčšie množstvo kompetencií na bruselskú byrokraciu a odbúrava princíp subsidiarity." Pred úniou aj pred Slovenskom stojí tiež otázka, ako budovať dôveru občanov k inštitúcii s nedostatočnou legitimitou. Pasívne prijatie riešenia môže podľa editorov publikácie viesť k ďalšiemu rozširovaniu korupcie a klientelizmu. Rizikom sa môže stať harmonizácia daní i následné vytvorenie európskeho "superštátu".
Zaujímavý pohľad publikácia venuje problematike rómskej menšiny. V prípade jej integrácie hovorí o dvoch možných scenároch. "Na jednej strane je veľmi pravdepodobné, že štátna administratíva, samosprávy aj mimovládne organizácie budú venovať rómskej problematike čoraz viac pozornosti aj peňazí." Bude sa tak diať aj napriek silnému odmietavému postoju majority voči Rómom. Na druhej strane je však rovnako pravdepodobné, že napriek zvyšujúcim sa finančným investíciám aj investíciám sociálneho kapitálu sa naďalej budú roztvárať nožnice medzi väčšinou a Rómami. Podľa viacerých odborníkov by prvý variant, teda udržanie terajšieho stavu, bol úspechom. A táto vízia nie je veľmi povzbudzujúca.
Čo s inými
Najväčšou výzvou je zvyšovanie miery tolerancie slovenskej spoločnosti k iným. To sa podľa publikácie netýka len Rómov, ale aj iných - sexuálnych, etnických či náboženských - menšín. Súvislosť s demografickým vývojom je zjavná. Pravdepodobne okolo roku 2010 sa prirodzený prírastok obyvateľstva na dlhší čas zmení na úbytok. Populačný vývoj môže ovplyvniť aj migrácia. "Ani hromadný útek Slovákov do zahraničia, ani masový príchod prisťahovalcov nie sú v najbližšom období pravdepodobné." Slovensko však asi nebude mať v budúcnosti inú možnosť, ako sa otvoriť príchodu prisťahovalcov.
Toleranciu však budeme zrejme potrebovať aj v celosvetovom meradle. Podľa Štefana Zajaca, po jedenástom septembri naozaj ide o zrážku civilizácií, ktorú však vojenské riešenie nevyrieši. "Treba vymyslieť celosvetový poriadok, ktorý umožní eliminovať riziko hrozby zrážky civilizácií, a tým by sa redukovalo aj zázemie, na ktorom vyrastá terorizmus."
Terorizmus a napätie medzi civilizáciami nie sú jediným vážnym problémom, pred ktorým stojí súčasný svet. "Svet sa bude musieť zamyslieť nad tým, či je dlhodobo udržateľné čerpanie neobnoviteľných zdrojov spôsobom a tempom ako v súčasnosti. Ukazuje sa, že jedným z kľúčových problémov budú klimatické zmeny a je otázka, či sa dokážu dohodnúť tí, ktorí najviac prispievajú k znečisťovaniu, s tými, ktorí sa snažia dodržiavať pravidlá."
Aj keby sme niektorí radi vedeli, čo bude zajtra so Slovenskom i s celým svetom, cieľom dnešnej prognostiky nie je bezprostredná predpoveď udalostí a javov. Prognostici jednak nedisponujú presnými vedomosťami o prítomnosti, jednak budúcnosť nie je predurčená a nakoniec neexistuje ani záruka, že keď ovplyvníme budúci vývoj, dočkáme sa očakávaného výsledku. Zatiaľ nám musí stačiť, že vytvárajú rôzne predstavy o možnej budúcnosti.