Vašo Patejdl patrí medzi stálice slovenskej populárnej hudby. Hoci je renomovaným skladateľom, úspešným spevákom, inštrumentalistom a producentom, navyše desať rokov aj majiteľom štúdia Relax, nemá rád publicitu. Žije a tvorí v ústraní. Na svojom konte má viac ako pol tisícky piesní a tri muzikály.
Príležitosťou pre naše stretnutie bolo obnovené naštudovanie detského muzikálu Bambi v divadle Teatro, ktoré vyvrcholilo slávnostným krstom čerstvého a dlho očakávaného CD s názvom Bambi. Keďže aj toto CD vzniklo v nahrávacom štúdiu Relax, opýtali sme sa jeho majiteľa, čo bolo podnetom na jeho vytvorenie.
Nebolo riskantné opustiť zabehané koľaje a realizovať sa samostatne? Vedel vôbec Patejdl, do čoho ide? "Prvotná myšlienka vznikla ešte na pôde bývalého Opusu. V jeho štúdiu som si uvedomil, že by bolo dobre, keby som nebol limitovaný termínmi, časom, prenášaním nástrojov z jedného štúdia do druhého. Pred revolúciou nakúpiť nástroje a aparatúru v zahraničí a vybudovať si vlastné štúdio bolo veľmi komplikované, až nemožné, takže myšlienka zostala iba v polohe chcenia. Po roku 1989, keď sa ekonomické vzťahy trocha uvoľnili, som ju mohol zrealizovať," zaspomínal si spevák.
Priznal, že mal šťastie, keď v bratislavskej Dúbravke objavil vhodné priestory -- malý dom so záhradou. Prenajal ho, zrekonštruoval, urobil akustické úpravy. Pôvodne chcel nahrávacie štúdio zariadiť finančne dostupnou nahrávacou technikou, ktorá by sa mu (teoreticky) rýchlejšie zhodnotila. "Uvedomil som si však, že ak má štúdio fungovať dlhodobo a profesionálne, potrebuje špičkové vybavenie." Začal obiehať banky, zháňať úver, aby získal dostatok finančných prostriedkov na profesionálne vybavenie štúdia... Podarilo sa. Nahrávacie štúdio Relax funguje už desať rokov. "Do špičkového vybavenia stále investujem. Až neskôr som pochopil, že štúdio ako také, nie je a nebude zdrojom obrovských ziskov. Je limitované konkurenciou i počtom hodín -- viac ako 24 hodín denne nahrávať nemôžeme."
Patejdl si zvolil metódu strednej cesty. Štúdio využíva na 50 % pre svoje projekty, zvyšný čas prenajíma. Z komerčných aktivít vykryje réžiu štúdia, zvyšok znovu investuje do nového zariadenia. "Zisk a investícia je večný kolotoč. Do techniky sa snažím investovať iba toľko, aby sa to rentovalo, ale často musím siahnuť aj na úspory, pretože chcem, aby nahrávky z nášho štúdia spĺňali tie najprísnejšie kritériá. Keďže chcem byť informovaný, pravidelne navštevujem rôzne svetové výstavy nahrávacej techniky, hudobných nástrojov a aparatúr. Všetky investície konzultujem so svojimi spolupracovníkmi. Snažím sa byť na úrovni doby. Nahrávacie štúdio nie je lukratívny biznis. V mojom prípade mi však pomáha zhodnocovať aj moje tvorivé nápady. Fungujem na báze spolupráce a dôvery, preto dlhodobo pracujem s ľuďmi, ktorým dôverujem."
Spevácke špičky v štúdiu
Pred časom v štúdiu nahrali hudbu k filmu Fontána pre Zuzanu 3, ešte skôr hudobné podklady k muzikálu Jozef a jeho zázračný plášť. V štúdiu nahrávali okrem iných Janek Ledecký, Karel Gott, Helena Vondráčková, Marika Gombitová, Paľo Habera, Beáta Dubasová, Peter Nagy, Richard Müller, naposledy Katarína Hasprová a, pochopiteľne, Elán, s ktorým práve dokončievajú druhú platňu -- teda samé spevácke špičky.
"Oblasť populárnej hudby na Slovensku je malá a špecifická. Všetci sa poznáme. Spočiatku sme na reklamu štúdia využívali rôzne časopisy a ročenky. Momentálne fungujeme na základe dobrého ohlasu. U nás sa vie, ktorá platňa v ktorom štúdiu vznikla. Na základe dobrej kvality sa na nás obracajú ďalší klienti. Aj keď technika v štúdiu je veľmi dôležitá, najdôležitejší sú ľudia, ktorí ju obsluhujú. Aby klienti boli spokojní, snažíme sa o komplexný servis. Je to jeden z dôvodov, prečo som štúdio pomenoval Relax štúdio. Pri jeho budovaní som zužitkoval skúsenosti z iných štúdií, kde som kedysi trávil celé dni a noci, často v nedýchateľnom priestore bez okien. Naše štúdio s denným svetlom je aj o duševnej pohode. Snažíme sa, aby práca u nás bola relaxom," vysvetľuje, ako získava klientov.
Vašo Patejdl pred časom pomáhal mladým, často neznámym skupinám. V rámci voľného času prepožičiaval štúdio, často ani nie za krytie prevádzkových nákladov. "Priznám sa, už to nerobím. Nie preto, že to bolo stratové. To by nebolo to najhoršie. Žiaľ, stalo sa, že moja pomoc sa obrátila proti mne. Prestali platiť gentlemanské dohody a môj investovaný čas, peniaze a meno, využil niekto iný. Teraz som opatrnejší. Pomáham už iba perspektívne zaujímavým projektom."
Hovorí sa, že slovenský hudobný priemysel prežíva krízu. Čo bolo najväčším komerčným úspechom v minulom roku? "Boli už aj lepšie časy. Je pravda, že ak by som nerealizoval pár vlastných projektov, musel by som zaviesť úsporné opatrenia. Minulého roku sme rozbehli dva veľké projekty, ktoré toho roku dokončujeme. Sú to už spomínané nové CD Elánu a Katky Hasprovej. Rozpracované sú aj ďalšie veci."
Na Slovensku je to tak
Nedávno prebehlo vyhodnotenie slovenskej populárnej hudby, spevákov, skupín, autorov, textárov... Bolo objektívne? Veď to, čo sa dostane do éteru, závisí v prevažnej miere od vôle (nevôle) a vkusu redaktorov médií. "Dosť ma trápi, že slovenská hudba nemá v rádiách adekvátny priestor. Všetko je naozaj v rukách spomínaných redaktorov. Snažia sa byť 'svetoví' a hrajú 'svetovú' hudbu. Ale svetovosť je v niečom inom. Nemám nič proti zahraničnej hudbe. Počúvam ju aj ja. Rozhlas a televízia by ale mali byť výkladnou skriňou slovenskej populárnej hudby, tak ako je to napríklad všade okolo -- v Rakúsku, Poľsku, Čechách, Nemecku, Maďarsku. Česká stanica Impuls hrá napríklad až 40 % českej a slovenskej hudby a napriek tomu je najpopulárnejšia a najpočúvanejšia. Prečo sme iní? Prečo stále pozeráme po produktoch zo zahraničia a nič, čo je slovenské, nám nie je dosť dobré?" Patejdl pripomenul, že jedna z možností prezentovať pieseň, aby sa dostala k poslucháčovi, je vysielať ju v médiách. Ak si ju vypočujú v rozhlase a zapáči sa im, kúpia si CD, vyberú sa na koncert. "Tento kruh u nás nefunguje, preto ani koncerty nie sú lukratívnou záležitosťou. Tým všetkým slovenská hudba trpí. Žiaľ, na Slovensku je to tak. Nie je jednoduché živiť sa čímkoľvek, a nie to ešte hudbou. Do hudby musí byť človek fanatik, musí ju robiť z lásky a nie z vypočítavosti. Tí úspešní môžu relatívne zarobiť, istota to však nie je."