Modrá ruža v košickej premiére

Kto zo starších by nepoznal nestarnúce šlágre Tá modná ruža vám povie, Zatancuj si so mnou, Len bez ženy? Všetky sú z klasickej slovenskej operety Gejzu Dusíka Modrá ruža, ktorá má premiéru dnes a zajtra večer v Štátnom divadle v Košiciach. Autorom libreta je Pavol Braxatoris, potomok slovenského básnika Andreja Sládkoviča. "Som veľmi rád, že sa podarilo dostať túto operetu na scénu košického divadla do jeho historickej budovy," hovorí režisér Roman Polák. "Chcel som ju robiť kedysi v Bratislave, ale podarilo sa mi to zrealizovať až na východe. V Košiciach sa už hrala pred rokmi, ale na Slovensku v poslednom období poznáme iba televízny variant, ktorý dávnejšie myslím režíroval Milan Lasica." V košickom divadle si operetu možno vychutnať v dvoch obsadeniach -- činohernom a opernom. Takže možno porovnávať. Každé obsadenie má podľa R. Poláka nejaké klady a zápory. Operní herci lepšie spievajú a činoherci zase lepšie hrajú, ale to už tak býva, pretože tradícia klasickej operety sa zo Slovenska vytráca. "Je to však iba záležitosť času, kedy sa opereta znovu vráti na naše javisko. Treba na to však pripravených hercov, ktorí vedia spievať, hercov, ktorí vedia hrať."
Dej je v podstate veľmi jednoduchý, no má až kriminálnu zápletku. Inžinier Lenoir vymyslel tajný prášok, ktorý je tesne pred dokončením a o ktorý majú záujem cudzie rozviedky. Tie nakoniec plány vynálezu ukradnú a mi sa dozvieme, že to bola iba kamufláž a že to vlastne nie je smrtiaci prášok na zabíjanie ľudí, ale na ničenie ploštíc, bĺch, mandelinky zemiakovej a iného hmyzu. To je iba základná fabula, okrem toho sú tu dve dvojice, jedná lyrická - Sylva a Edmond, kde Sylva je dcéra Lenoira a Edmond detektív prezlečený za sluhu, no a potom dvojica komická - neter kapitalistu Canicha, Jeanetta, o ktorú sa zaujíma novinár Filip Plaphon. Je tu aj ďalšia komická postava kapitalistu Canicha, ktorý financuje výskumy inžiniera Lenoira a ďalšie.
Režisér v Modrej ruži nič neaktualizoval, libreto zostalo v nezmenenej polohe. "Je to hra, ktorá bude mať v našom podaní tri dejstvá a dve pauzy, je tam veľa pekných pesničiek a myslím si, že splní zámer nášho divadla, aby v historickej budove košického divadla prevládala predovšetkým kvalitná zábava." Scénu, ktorá sa nehrá na žiadnu šľahačkovú scénografiu, ale používa rozličné nasvietenia, čím vzniká zaujímavý farebný svet, robil J. Zavarský. Autorkou civilných kostýmov z 30. rokov, kedy vlastne vznikla opereta, je N. Šimúnová.