Bola tajomná -- ako duch, ktorého zrejme nikto nikdy nevidel, napriek tomu väčšina tušila jeho prítomnosť a aktivity. Štátna bezpečnosť a jej operatívne techniky sprevádzali a neraz aj tvorili osudy ľudí v bývalom Československu desiatky rokov.
Po čase môžeme aj vďaka mimovládnym organizáciám a Úradu dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu nazrieť pod pokrievku ŠtB. Odpočúvanie, tajné fotografovanie a filmovanie, tajné technické prehliadky, preverovanie korešpondencie a ďalšie spôsoby mali v prvom rade odhaľovať nepriateľov režimu, špiónov z iných krajín a preverovať dôveryhodnosť agentov a spolupracovníkov ŠtB.
Štatistické čísla zvyknú byť nudným čítaním -- v tomto prípade je to však inak. Operácie s najrôznejšími krycími menami mali menšiu ako päťpercentnú úspešnosť, čo znamená, že záver minimálne deväťdesiatich piatich percent operácií by mal znieť: Sledovaný objekt nevyvíja žiadnu protištátnu činnosť. Bohužiaľ, "tajní" sa s takýmto výsledkom často nechceli uspokojiť.
Syn istého československého občana nemeckej národnosti si raz otvoril ústa, aby sa pochvastal, že im rodina z Nemecka na výstrižkoch z módnych časopisov pravidelne posiela tajnopisy. Čo čert nechcel, všetko to počul "tajný spolupracovník" a operácia bola na svete. Zistilo sa, že rodina skutočne dostáva z Nemecka výstrižky s módou, ale žiadny tajnopis na nich nebol. Podozrenie je však podozrenie, preto bolo v plzenskom byte nainštalované odpočúvanie, rodina sa nevyhla tajným takzvaným technickým prehliadkam ani niekoľkonásobnému vypočúvaniu. Protištátnu činnosť sa odhaliť nepodarilo, ale otca nakoniec zatkli za devízové "prešľapy".
Iný muž, rovnako otec a živiteľ rodiny, sa pod zámienkou dovolenky vybral do Nemeckej demokratickej republiky, kde si chcel v skutočnosti za dva týždne niečo privyrobiť a nakúpiť. Štátna bezpečnosť zachytila jeho list, v ktorom rodine podrobne a prekvapene opisoval, ako to tam vyzerá a je "pripravený splniť všetky Vaše požiadavky". ŠtB z toho vyvodila jediný logický záver -- československý občan sa skontaktoval s nemeckou tajnou službou a jeho ďalšie aktivity boli mimoriadne pozorne sledované. Náš podozrivý po dvoch týždňoch roboty na stavbe nakúpil najrôznejšie čistiace prostriedky, dal ich do škatule a poslal domov. Skutočne nemohol nakúpiť nič vhodnejšie -- čistiace prostriedky a kozmetika boli v tom čase veľmi rozšíreným spôsobom maskovania rôznych operatívnych prostriedkov, napríklad "neviditeľných" atramentov.
Balík sa napokon po preverení dostal "nepoškodený" k adresátovi, ale to ešte nebol koniec príbehu. Tajná polícia rodinu "nádenníka" odpočúvala, presne vedela o zvykoch a pohybe jej členov a dovolenkár -- stavbár si po návrate domov zrejme postupne zvykol na pohovory na oddelení pasov a víz.
Drahá "bezpečnosť"
Ako je možné, že také vysoké percento podozrení nebolo nikdy potvrdené napriek tomu, že pátranie, či skôr sledovanie stálo nemalé prostriedky?! Ťažko sa vyhovárať na nedostatočné vybavenie, hoci už v šesťdesiatych rokoch sme z technickej stránky zaostávali. Samozrejme, porovnávať možno iba s krajinami bývalého komunistického bloku, kvalifikované porovnanie so Západom nie je možné, lebo úroveň operatívnej techniky nie je (oficiálne) známa.
Odpoveďou bude fakt, že smernice ustanovujúce pravidlá používania operačných techník, boli často porušované a naformulované tak vágne, že si ich každý príslušník ŠtB mohol vyložiť po svojom. Podľa smerníc mala byť operatívna technika nasadená v momente, keď boli vyčerpané všetky ostatné spôsoby na získanie požadovanej informácie, teda v mimoriadne odôvodnených prípadoch a iba na nevyhnutne potrebný čas.
V skutočnosti sa väčšina akcií v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch, ale aj neskôr, začala rozpracúvať práve na základe použitia operačných techník bez ohľadu na závažnosť prípadu a tak dlho, ako sa ich používanie dalo predĺžiť.
Operatívna technika ponúkala možnosť získavať inak nedostupné informácie o náladách obyvateľstva aj jednotlivcov a tieto nálady potom rôznymi spôsobmi usmerňovať. Nikto nemohol vedieť, či nebude otvorený práve jeho list pri cenzúre korešpondencie, či práve jeho telefón nebude odpočúvaný, či nebol prehľadaný práve jeho byt a náhradné, nelegálne vyrobené kľúče, nemá niektorý z "tajných". Oveľa väčšiu istotu mali cudzinci, ktorí sa rozhodli Československo navštíviť -- mohli sa staviť o čokoľvek, že príslušníci ŠtB "preventívne" prehľadajú ich osobné veci a budú strážení na každom kroku.
Kto druhému jamu kope...
Krivdili by sme, keby sme tvrdili, že činnosť ŠtB bola absolútne neefektívna. Za všetky jeden prípad z Bratislavy. Istý spolupracovník ŠtB mal za úlohu podávať rôzne informácie, pretože mal nejaké kontakty vo Viedni. Do svojej správy uviedol, že ho kontaktovali Izraelčania, ktorí chcú cez Rusko vybudovať kanál na pašovanie ľudí zo Svätej zeme. Zrejme to bola podivná informácia, lebo niekoľko hodín po podaní správy bolo na jeho telefón nainštalované odpočúvacie zariadenie -- aj svojich spolupracovníkov si ŠtB musela preverovať. Nepozorný informátor sa dostal do problémov, pretože jeho nadriadení zistili, že nemal kontakty na žiadne na skupiny, aj keď s Viedňou živé styky udržiaval -- obchodoval so zakázaným tovarom, čo by ešte nebolo také zlé, ale devízové "podfuky" už boli vážnejšie.
Bol zatknutý a súdený alebo dal tajnej službe páku, ktorou ho mohli ovládať a prinútiť zúčastniť sa na podstatne riskantnejších akciách? Nevedno. Daniel Povolný z Úřadu pro dokumentaci a vyšetřování zločinů komunismu, autor prvej výstavy svojho druhu Aj steny mali uši, sa k dokumentu, ktorý by uzatváral tento prípad, nedostal. Podobne ako k mnohým ďalším.
Ľudia, ktorí sa stali objektom pozorovania, nelegálnu činnosť štátnej bezpečnosti neraz odhalili. Známy je prípad JUDr. Zdeňka Mlynářa z roku 1973. Jeho telefón bol napojený na odpočúvacie zariadenie cez susedkin telefón. Tá sa sťažovala, že od istého času je prístroj "divný", požiadala o pomoc opravárov, tí však nechodili. Preto sa v rámci susedskej pomoci ponúkol pán Mlynář. Všimol si, že v miestach, kde bolo telefónne vedenie niekoľko centimetrov pod podlahou vyvedené za obloženie dverí, sa nachádza nápadná vrstva sadry. Odstránil ju skrutkovačom a odhalil drôtik s čiernou izoláciou, na jednej strane napojený na telefónnu linku, na druhej mizol pod parketami. Mlynář nechcel rozbiť susedkine parkety, preto si odmeral približné miesto výskytu mikrofónu a vo svojej obývačke potom pod parketou objavil rúročku z umelej hmoty. Bola dlhá asi štyri centimetre a pripevnená k malému mikrofónu vsadenému do steny zo strany susedky Bretišovej... V polovici januára 1974 sa celým prípadom začala zaoberať Inšpekcia ministra vnútra ČSSR, pretože Zdeněk Mlynář sa listom obrátil priamo na vtedajšieho ministra vnútra Jaromíra Obzinu a žiadal ho o rozhovor, ktorý sa mal týkať nielen nájdeného odposluchu, ale aj predchádzajúcich prípadov zasahovania ŠtB do jeho osobnej a domovej slobody. Minister na list nereagoval a postúpil ho inšpekcii.
K zvláštnostiam postupu štátnej bezpečnosti patrila aj špecifická formulácia správ o podobných prípadoch, ktorá mala vyvrátiť akékoľvek prípadné podozrenie, že by v tom mala prsty. Inak to nebolo aj v Mlynářovom prípade. Obľúbený bol spôsob opísať zariadenie ako úplne amatérske, vyrobené "na kolene", ktoré by štátna bezpečnosť nikdy použiť nemohla -- má k dispozícii techniku na inej úrovni -- a vypátrať pôvod zariadenia je nemožné. Na druhej strane dokázala zariadiť, aby dôkazy, získané nelegálnym použitím niektorej z operačných techník či ich kombináciou, boli dodatočne "zoficiálnené", a preto uznané ako dôkazový materiál v súdnom procese.
Technika používaná na získavanie informácií možno zaostávala za vybavením iných krajín, ale aj napriek tomu bola nebezpečná. Rovnako ako dnes.
TABUĽKA
Prehľad krycích značiek používaných na označenie spravodajsko-technických úkonov
Používané v rokoch 1954 -- 1955 1955 -- 1964 1964 -- 1972 1972 -- 1980 1980 -- 1989
Dlhodobé odpočúvanie DURAL 103 C-7 TA-111 DIAGRAM
Krátkodobé odpočúvanie CÍN 52 H-8 TA-122 ŠTATISTIKA
Odpočúvanie telef.
a kontrola ďalekopisu OCEĽ 220 E-4 TA-133 PRESTAVBA
Tajná technická prehliadka ŽELEZO 77 G-9 TY-144 ANALÝZA
Skryté pozorovanie
a fotografovanie HLINÍK 330 F-5 (foto), F-6 (poz.) TA-155 APARÁT
Previerka na odhalenie
nelegálneho rádiového vysielania 501, 502, 503 R-1 TA-311 ZVUK
Previerka na odhalenie
príjmu jednostranného rádiového vysielania 504, 505 R-2 TA-322 VÝBOJKA
Úkolová previerka korešpondencie K-3 TA-211 NÁKUP
Záujmová previerka korešpondencie K-4 TA-222 DOVOZ
Chemická nástraha N-10 TA-511 LAMPA
Skupinová previerka korešpondencie K-5 TO-233 KRYŠTÁL
Výberová previerka korešpondencie K-7 TO-244 VÁZA
Preventívna prehliadka korešpondencie K-6 TO-255 KOŽA
Zdroj: ÚDV ČR