Štát si požičiaval menej a výhodne

Rok 2006 bol z hľadiska riadenia dlhu Slovenskej republiky úspešný. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, ktorá zabezpečuje vydávanie štátnych cenných papierov, pre štát požičala menej ako predpokladala. Zároveň nemusela akceptovať požiadavky investorov na výnosy, ktoré zhodnotila v niektorých aukciách ako privysoké.
Priaznivý schodok
Agentúra uskutočnila 18 aukcií štátnych dlhopisov, z toho len v 11 aukciách akceptovala časť dopytu. "Napriek tomu, že sme na tento rok predpokladali na domácom trhu vydať dlhopisy v menovitej hodnote až do 70 miliárd korún, nakoniec to bolo iba 33,2 miliardy korún," hovorí riaditeľ Daniel Bytčánek. Jedným z hlavných dôvodov bol menší než očakávaný deficit štátneho rozpočtu v roku 2005 a veľmi priaznivý vývoj salda príjmov a výdavkov štátu v tomto roku. Okrem toho na finančné toky štátu pôsobili kladne aj finančné zdroje Štátnej pokladnice, ktorá sústreďuje zdroje celého rozpočtového sektora a časti verejného sektora. Vytvorenie takejto výhodnej pozície pre financovanie štátu pre ARDAL znamenalo, že rozhodovanie o akceptovaní ponúk sa uskutočňovalo v súlade s dlhodobými cieľmi riadenia štátneho dlhu. Z toho vyplýva aj priemerný ročný výnos predaných dlhopisov do splatnosti 4,064 percenta, vážený menovitou hodnotou, dosiahnutý v aukciách v roku 2006. Podľa dílera kapitálového trhu UniBanky Tomáša Perďocha, apetít investorov po dlhopisoch je vysoký. "Ponuka je však nízka vzhľadom na to, že investori z veľkej časti držia dlhopisy do splatnosti a zároveň potreba štátu na refinancovanie štátneho dlhu formou nových emisií je nízka. "To je dôvodom nízkej likvidity," dopĺňa obchodník.
Dôležitým medzníkom v krytí štátneho dlhu v roku 2006 bola emisia dlhopisov denominovaná v eurách na európskom trhu. Ich splatnosť je 15 rokov, výnos 4 percentá ročne a menovitá hodnota jedna miliarda eur.

Vývoj výnosov
Už od konca roku 2005 výnosová krivka smerovala k väčším hodnotám pri všetkých splatnostiach a táto tendencia pokračovala až do leta roku 2006, s maximálnymi hodnotami okolo 5,4 percenta ročne. V posledných štyroch mesiacoch roka nastal postupný pokles najmä pri splatnostiach nad dva roky až na súčasné výnosy okolo 4,2 percenta ročne.

V roku 2006 sa ukončilo vydávanie 5-ročného štátneho dlhopisu 201 s premenlivým úrokovým výnosom, ktorý bol umiestnený na trhu v maximálnej menovitej hodnote 40 miliárd korún. Úspešnosť tejto emisie potvrdzuje trend preferovania krátkych splatností investormi do štátnych dlhopisov na domácom trhu. "Na druhej strane stratégiou štátu je predĺženie priemernej splatnosti portfólia štátneho dlhu - v roku 2006 bola otvorená nová emisia so splatnosťou 20 rokov s pevnou úrokovou sadzbou kupónu, ktorá predstavuje predĺženie výnosovej krivky na 20 rokov. "Zámerom je osloviť najmä dôchodkové spoločnosti, poisťovne a ostatných dlhodobých investorov," vysvetľuje Bytčánek.

Vysoký rating
Štátny dlhopis je dlhový cenný papier, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitej hodnote a vyplácanie výnosov z nej. Vydáva ho Ministerstvo financií SR. "Štátne dlhopisy sú považované za jeden z najbezpečnejších investičných nástrojov s najnižším finančným rizikom. Riziko nesplácania záväzkov ohodnocujú svetové ratingové agentúry prevažne na základe makroekonomických a politických faktorov," vysvetľuje díler odboru Trading Slovenskej sporiteľne Branislav Habán. Súčasný rating Slovenska na dlhodobé záväzky v slovenských korunách je v agentúre Standard & Poor#146#s A, v agentúre Moody#146#s A1, v agentúre Fitch A+. "Naše štátne dlhopisy sa nachádzajú vo všetkých ratingových agentúrach v najvyššom investičnom pásme vďaka ekonomickým reformám, pozitívnemu vývoju verejných financií a politickému prostrediu, čo umožňuje slovenskej vláde financovať štátny dlh za priaznivých podmienok v podobe nízkej rizikovej prirážky," dopĺňa Habán.
Investovať môže každý
Do štátnych dlhopisov investujú predovšetkým inštitucionálni investori. Medzi najvýznamnejších patria banky, správcovia podielových fondov - predovšetkým tých konzervatívnejších, poisťovne, dôchodkové fondy a správcovia doplnkového dôchodkového poistenia. Zo zahraničných investorov je dopyt po štátnych dlhopisoch silný predovšetkým zo strany fondov - správcov aktív.
Nakúpiť štátne dlhopisy si môžu aj fyzické osoby prostredníctvom účastníkov primárneho trhu alebo sekundárneho trhu na základe komisionárskej zmluvy. "Treba si však uvedomiť, že minimálna nominálna hodnota je pri súčasných emisiách stotisíc korún. Ďalšou skutočnosťou, ktorú je potrebné zohľadniť sú transakčné náklady. Pri objemoch do približne 12 miliónov investor zaplatí burze cenných papierov 0,08 percenta z objemu. Rovnako musí zohľadniť náklady na prevod v centrálnom depozitári a poplatok za nákup obchodníkovi," upozorňuje Perďoch. V konečnom dôsledku, predovšetkým pri krátkych splatnostiach, môže čistý výnos pri malých objemoch výrazne klesnúť. Preto je lepšie, ak fyzická osoba, ktorá chce investovať do štátnych dlhopisov, využije možnosť nákupu podielového fondu zameraného na dlhopisový trh.