V súčasnosti má Slovensko najnižšiu ročnú štátnu prémiu spomedzi okolitých štátov, ktoré už viac rokov ponúkajú občanom na riešenie bytovej otázky stavebné sporenie. Klient stavebnej sporiteľne musí v tomto roku nasporiť 17 242 Sk (vymeriavací základ), aby sa mu na účet mohla pripísať maximálna ročná prémia 2 500 Sk (14,5 %), čo je v prepočte 64 eur.
Minulý týždeň vláda SR schválila novelu zákona o stavebnom sporení, v ktorej Ministerstvo financií (MF) SR navrhlo na rok 2006 tri zmeny, zníženie ročnej prémie o 500 Sk na 2 000 Sk, vypustenie zo vzorca na výpočet percentuálnej výšky štátnej prémie 1-percentné zvýhodnenie a periodicitu pripisovania prémie z terajšej dvakrát na raz ročne.
Najvyššiu ročnú štátnu prémiu k 31. augustu 2005 má Maďarsko, a to 286 eur (72 000 HUF), čo znamená 30 % z vymeriavacieho základu 240 000 forintov. Nasleduje Chorvátsko s prémiou 169 eur (1 256 HRK), Česko 101 eur (3 000 Kč) a Slovensko 64 eur (2 500 Sk). Oznámil to predseda predstavenstva spoločnosti Prvá stavebná sporiteľňa (PSS) Imrich Béreš v Ekonomickom klube Ekonomickej univerzity v Bratislave pri obhajobe tohtoročného systému stavebného sporenia.
Béreš v tejto súvislosti upozornil na priemernú mesačnú mzdu v spomínaných štátoch a lehotu viazanosti, ktorá je v Maďarsku osem rokov, v Chorvátsku päť rokov, v Česku päť, resp. šesť rokov od 1. januára 2004 a na Slovensku šesť rokov. Model systému stavebného sporenia vznikol na Slovensku v roku 1993 na základe kombinácie prvkov rovnakého modelu uplatňovaného v Nemecku a Rakúsku. Lehota viazanosti v Nemecku je sedem a v Rakúsku šesť rokov. Kým systém stavebného sporenia na Slovensku už z rozhodnutia MF postihlo 12 zmien, v ČR prvýkrát až predvlani štát vniesol do systému dve úpravy.
StoryEditor