Chudoba v Afrike stredobodom agendy G8

Na summite G8, ktorý sa uskutoční o necelý mesiac v škótskom Gleneaglese, bude jednou z hlavných tém oddlženie rozvojových krajín. Iniciatívy v tejto otázke sa chopila Veľká Británia, momentálne predsedajúca krajina skupiny najvyspelejších krajín. Británia chce vďaka nákupu štátnych dlhopisov vydávaných africkými vládami zvýšiť do roku 2010 finančné príspevky Afrike na 50 miliárd dolárov ročne, čo je dvojnásobok súčasného stavu. Bohaté krajiny by mali zvýšiť rozvojovú pomoc na 0,7 percenta HDP. Zároveň plánuje založiť novú medzinárodnú finančnú inštitúciu, prostredníctvom ktorej by rozvojové krajiny získavali pomoc a navrhuje odpísať dlhy skupine najchudobnejších krajín o 40 miliárd dolárov. Prostriedky na to chce získať predajom časti zlata Medzinárodného menového fondu (MMF), uviedla agentúra Reuters.
Británia sa v týchto dňoch snaží k tejto otázke nájsť konsenzus u svojich partnerov. Premiér Tony Blair rokoval o tejto otázke s americkým prezidentom Georgeom Bushom. Busha však Blairove návrhy nepresvedčili, dá sa očakávať, že USA budú na summite hlavným odporcom ambiciózneho plánu. V Európe, na stretnutí ministrov financií EÚ v Luxemburgu, hľadal podporu minister financií Gordon Brown. Ministri ku konkrétnemu riešeniu nedospeli, čo nakoniec ani nikto neočakával. Brown je však optimistom, že sa tak čoskoro udeje.

Zdroje na oddlženie
V Afrike sa väčšina krajín topí vo vysokých dlhoch, podľa prepočtov pripadá na 1 dolár pomoci 1,3 dolára dlhovej splátky. Ich oddlženie je teda základným predpokladom na ekonomický pokrok a naplnenie miléniových rozvojových cieľov, ktorými chce OSN do roku 2015 znížiť chudobu na polovicu.
Široká škála navrhovaných postupov ako posilniť zdroje rozvojovej pomoci však vyvoláva množstvo otázok. Jedným z návrhov je zavedenie dane z leteniek a dane z finančných transakcií. Daň z leteniek kritizuje viacero krajín vrátane leteckých spoločností, aj napriek tomu, že sa ministri financií EÚ dohodli, že bude dobrovoľná. Ak by mala byť daň z transakcií účinná, musí mať globálnu podporu, čo je v súčasnosti nerealistické, uvádza v analýze Jürgen Stark, viceprezident Bundesbanky. Stark opisuje aj ďalšie možnosti financovania: pridelenie zvláštnych práv čerpania (Special Drawing Rights, SDR) a využitie zlatých rezerv MMF. Obe sú podľa neho nezrealizovateľné.

Zlato MMF? Zlý nápad
Pri súčasnej trhovej hodnote by na naplnenie aktuálnych potrieb musel fond predať asi štvrtinu zlatých zásob, teda niečo viac ako 100 miliónov uncí. Tieto rezervy však predstavujú významné skryté aktívum, ktoré dodáva fondu silu. Veritelia MMF považujú rezervy za nevyhnutné zabezpečenie proti zvýšenému riziku úverového portfólia fondu, tvrdí Stark.
SDR predstavujú likviditu a možno ich prideliť, len ak existuje celosvetová potreba, čo by bolo v súčasnosti vzhľadom na vysoko likvidné a ľahké podmienky na kapitálových trhoch ťažké preukázať. Ak by sa tak aj stalo, nie je možné prostredníctvom SDR financovať rozvojovú pomoc. Stark to prirovnal k financovaniu rozpočtových výdavkov peniazmi centrálnej banky.