Európska komisia žiada reformy

Európska komisia vyzvala krajiny používajúce spoločnú európsku menu na zrýchlenie presadzovania štrukturálnych reforiem a konsolidáciu verejných financií. V správe týkajúcej sa 12 členských krajín eurozóny tiež vyzvala k prehĺbeniu spolupráce na finančných trhoch. Politikov varovala, aby nepoužívali euro ako obetného baránka pri riešení domácich ekonomických problémov. "Skúsenosť z uplynulých ôsmich rokov fungovania spoločnej európskej meny ukazuje, že mnoho členských krajín eurozóny sa ešte plne neprispôsobilo životu v menovej únii so spoločnou menou a menovou politikou," uvádza sa v správe. Správa zdôrazňuje, že štáty eurozóny musia zrýchliť štrukturálne reformy a v priebehu súčasného obdobia hospodárskeho rastu zlepšiť svoje rozpočty, aby pri budúcom poklese mali viac manévrovacieho priestoru.
Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Joaquin Almunia sa dotkol aj Európskej centrálnej banky. Jej menová politika je podľa Almuniu pre niektoré krajiny eurozóny príliš expanzívna. "Vplyv tejto monetárnej politiky je spojený s rozličnými podmienkami v členských štátoch. Potrebujeme zlepšiť spôsob ako sa krajiny eurozóny vyrovnajú s týmto vplyvom, aby dosiahli maximálny prospech z toho, že sú členmi Európskej menovej únie," dodal a vyzval pre zlepšenie dialógu medzi ECB a vládami krajín eurozóny.
Od roku 1999, keď sa euro dostalo do obehu, sa z neho stala silná a stabilná mena. Členovia eurozóny sa podľa komisie dobre vyrovnali so šokmi, akými bol vzostup cien ropy alebo výkyvy na finančných trhoch. Za osem rokov sa podarilo stabilizovať a držať nízko aj infláciu. Na zamyslenie je však pomerne slabý ekonomický rast a rozdiely medzi jednotlivými krajinami v raste HDP a inflácie.
Komisii tiež chýba lepšia koordinácia v rámci eurozóny, najmä pri tvorbe národných rozpočtov a uskutočňovaní reforiem, napríklad finančných trhov a otváraní trhov so službami. Vyzýva tiež politikov, aby sa snažili lepšie vysvetľovať výhody eura občanom a "dobre si rozmysleli, keď ho použijú ako obetného baránka pri ekonomických
problémoch".
Podľa údajov komisie sa rast v eurozóne od zavedenia spoločnej meny mierne zvýšil, ale medzi jednotlivými krajinami sú značné rozdiely. V období rokov 1999 až 2005 sa priemerný rast podstatne zvýšil v Grécku, Španielsku a Luxembursku. Menej výrazný bol v Belgicku, vo Francúzsku a Fínsku. Naopak, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Rakúsko a Portugalsko sa nemajú čím pochváliť, pretože hospodársky rast v týchto krajinách sa za osem rokov znížil. Podobne je na tom aj rast spotrebiteľských cien. Inflácia sa v eurozóne po zavedení eura znížila, najvýraznejšie v Grécku, Taliansku a Portugalsku. Naopak, v Belgicku, Nemecku, vo Francúzsku, v Írsku, Luxembursku a Holandsku sa rast cien zvýšil.