Trichet avizuje zvýšenie úrokov

Napriek septembrovému poklesu jadrová inflácia v eurozóne zostáva na vysokej úrovni a Európska centrálna banka (ECB) má za úlohu udržať ju pod kontrolou. Prezident ECB Jean-Claude Trichet o tom listom informoval členov Európskeho parlamentu (EP). Podľa neho je to hlavný dôvod, prečo bude ECB pokračovať vo veľmi pozornom monitorovaní všetkých cenových pohybov, aby zabezpečila cenovú stabilitu v strednodobom horizonte.
Rast sadzieb by mal prísť do konca roka
Podľa analytikov ECB používa takéto formulácie, keď signalizuje, že plánuje ďalšie zvýšenie základnej úrokovej sadzby. Nezdá sa však, že by to malo byť už v novembri. "Všetko ide podľa očakávaní a žiadny nový vývoj nenastal," povedala včera členka Rady ECB Gertrude Tumpel-Gugerellová, pričom odmietla ďalej situáciu komentovať. Uvidíme, ako ECB rozhodne na najbližšom zasadnutí Rady ECB 2. novembra. Všeobecne sa očakáva, že by k zvýšeniu sadzby o 0,25 percentuálneho bodu malo dôjsť až v decembri. Úroková miera by dosiahla 3,5 percenta a bol by to jej šiesty rast tento rok.
Jadrová inflácia v eurozóne bola v septembri 1,7 percenta, čo je v rámci limitu, ktorý sa ešte nepovažuje za znepokojujúci. Tento strop je stanovený na 2 percentá. Celková miera inflácie, vrátane potravín a pohonných látok, dosiahne v tomto roku okolo 2,4 percenta. A to bude rast, proti ktorému bude musieť ECB zasiahnuť. Tricheta znepokojuje prudký nárast cien najmä nehnuteľností v niektorých častiach eurozóny, lebo za určitých okolností sa nepriaznivý cenový vývoj v nich môže prejaviť na celom spoločenstve.
Pre eurozónu je dôležité Nemecko
Na ekonomiku eurozóny má relatívne najvyšší vplyv hospodárenie jej najväčšej ekonomiky - Nemecka. Niektoré opatrenia, ktoré v krajine chystajú, prispejú k očakávanému ochladeniu rastu Európskej menovej únie. Nemecká kancelárka Angela Merkelová chce od začiatku budúceho roka zvýšiť daň z pridanej hodnoty (DPH) zo 16 na 19 percent. Tým vzrastie domáca spotreba, ktorá zatlačí na infláciu. Stúpanie výdavkov podporuje aj zvyšovanie zamestnanosti v Nemecku. "Rast v eurozóne dosiahol vrchol," povedal pre agentúru Bloomberg ekonóm Commerzbank Matthias Rubisch. "Zvýšenie DPH neovplyvní len domáce firmy, ale tiež krajiny eurozóny, ktoré do Nemecka exportujú," doplnil. Rast nemeckej ekonomiky na budúci rok odhaduje na jedno percento. Podľa šiestich nemeckých ekonomických inštitútov by na budúci rok by mal hrubý domáci produkt vzrásť o 1,4 percenta. Za významnú brzdu rastu považujú reštriktívnu finančnú politiku vlády.
Podľa Medzinárodného menového fondu sa rast eurozóny na budúci rok upokojí na dvoch percentách. V prvých troch mesiacoch môže byť dokonca nulový.