Investori, ktorí stavili na akciové trhy, prichádzajú v posledných týždňoch o časť svojich ziskov. Väčšina hlavných akciových indexov vo svete výrazne padá. Veľké straty zaznamenali trhy v Spojených štátoch, Európe aj Ázii. Negatívnych faktorov je hneď niekoľko. Investori sa najviac obávajú rastu úrokových sadzieb, stálou hrozbou je inflácia a spomalenie svetovej ekonomiky. K tomu sa pridali rastúce ceny ropy, ktoré negatívne ovplyvňujú správanie sa spotrebiteľov.
To sa odrzkadlilo aj vo vývoji hlavných indexov, britský FTSE zaznamenal najväčší mesačný pokles od januára 2003, v prvej polovici týždňa sa prepadával aj americký Dow Jones, tokijský Nikkei skončil včerajšie obchodovanie na najnižšej úrovni za posledné tri mesiace.
"Išlo o reakciu na výrazne a dlhodobo prekúpený trh. To znamená, že aj takto dramatický prepad môžeme pokladať za viac-menej prirodzený vývoj zdravého trhu," vysvetľuje Katarína Antoničová z Investičnej a Dôchodkovej správcovskej spoločnosti.
Neistota na svetových trhoch sa preniesla aj do strednej Európy. Hoci tieto trhy dlhodobo odolávali negatívnym vplyvom zo západných trhov a považovali sa za bezpečnejšie investície, v posledných dvoch týždňoch padajú spolu s ostatnými svetovými indexmi. "Niektorí investori, väčšinou inštitucionálni, sa rozhodli pre vyberanie ziskov. Práve to zapríčinilo odlev peňazí z mnohých akciových fondov uplynulý týždeň, ktorý bol podľa analýzy zameranej na fondy investujúce na rozvíjajúcich sa trhoch najhorší vzhľadom na odlev prostriedkov za posledné dva roky," hovorí Predrag Stamenkovič, portfólio manager KD Investments. Pozitívom je, že objemy obchodov neklesajú, čo znamená, že investori majú záujem o obchodovanie a z dlhodobého hľadiska dôverujú trhu.
Nie je dôvod na paniku
Výrazný pád akcií môže niektorých nabádať na vyberanie peňazí z podielových fondov. "Čo sa týka slovenských podielnikov, neodporúčame zatiaľ konať unáhlene alebo pod tlakom prehnaných obáv. Investície do akciových podielových fondov sa z časového hľadiska odporúčajú najmä ako dlhodobá investícia. Odporúčaný časový horizont by mal presahovať päť rokov," radí Antoničová. Tento časový horizont nie je podľa nej náhodný, ale vznikol práve ako ochrana investorov pred relatívne krátkodobými, ale o to silnejšími výkyvmi tak kolísavých aktív, akými akcie sú. V menšej miere sa toto pravidlo týka aj bezpečnejších dlhopisových trhov, hoci odporúčaný časový horizont investície je od dvoch do troch rokov.
Investorov upokojuje aj Ľubor Kyselý, výkonný riaditeľ asociácie správcovských spoločností. "Ani pri takýchto výkyvoch akciových trhov by investori nemali podliehať panike. Prvoradé je riadiť sa pri investícii podľa potrieb (podľa stanoveného investičného horizontu a averzii k riziku), a nie podľa toho, čo si investor myslí, že práve bude rásť. Takéto rozhodovanie sa pri investícii nebýva správne a ani úspešné."
Riešením sú strešné fondy, nie však istotou
Relatívne pokojnejší by mali byť investori, ktorí svoje peniaze uložili do strešných fondov. Tie neinvestujú priamo do akcií alebo dlhopisov, ale do iných fondov. "Investor však musí rátať s faktom, že strešný fond nie je zaručenou investíciou. Hoci svoj majetok nezveľaďuje priamymi investíciami do akcií či dlhopisov, fondy, ktoré sú v majetku strešného fondu obsiahnuté, už väčšinou svoje zisky dosahujú priamymi investíciami na trhoch," upozorňuje Antoničová. Globálny výpredaj trhov sa preto podľa nej prejaví aj v tejto kategórii fondov, hoci rozloženie investície môže byť lepšou ochranou majetku v prípade lokálnych poklesov jednotlivých regiónov.