Burza sa eura nebojí

Burza cenných papierov v Bratislave (BCPB) tento rok určite nebude sedieť so založenými rukami. Čaká ju príprava na euro, znižovanie nákladov a úsilie o prilákanie nových emitentov. Predaj novému investorovi sa v súčasnosti nerieši.

V súlade s harmonogramom
Prechod na jednotnú európsku menu by pre bratislavskú burzu nemal byť tvrdým orieškom. Podľa jej generálnej riaditeľky Márie Hurajovej už dnes je obchodný systém nastavený tak, že môže fungovať prakticky v akejkoľvek mene. Burza spolu s Centrálnym depozitárom cenných papierov (CDCP), ktorý pod BCPB patrí, v minulom roku analyzovali všetky otázky a známe problémy, ktoré prichádzajú do úvahy pri prechode na euro. Následne v spolupráci s Národnou bankou Slovenska vznikli metodické pokyny a harmonogram prác, podľa ktorých sa v súčasnosti postupuje. "Základné práce súvisiace s informačným systémom sa urobia tento rok," hovorí v tejto súvislosti generálny riaditeľ depozitára Juraj Lazový. Dobrým zdrojom informácií a čerstvých skúseností z prijatia eura je Slovinsko. Preto sa pripravujú stretnutia so ľubľanskou burzou cenných papierov, ktorá novú menu zvládla bez väčších stresov. "Euro nás nezaskočí," uzatvára Hurajová.

Nižšie poplatky
Pri prieskume ministerstva financií o prekážkach rozvoja kapitálového trhu na Slovensku bola jednou z hlavných príčin nezáujmu potenciálnych emitentov vstúpiť na domáci trh aj výška poplatkov na burze a v centrálnom depozitári. V tejto oblasti sa po spojení týchto dvoch subjektov začína blýskať na lepšie časy. Od januára burza znížila jednorazový poplatok za prijatie podnikových a komunálnych dlhopisov o 50 percent. O 20 percent sa znížil aj vstupný poplatok za prijatie štátnych dlhopisov a hypotekárnych záložných listov na kótovaný trh. Aby sa zatraktívnilo vydávanie prvotných emisií, úplne sa zrušil poplatok za prijatie akcií na kótovaný trh vydávaných formou prvotnej verejnej ponuky. Emitenti však musia splniť určité podmienky, ako je objem trhovej kapitalizácie, minimálny voľný tok a minimálny počet majiteľov emisie. Určité zníženie poplatkov pripravuje od februára aj centrálny depozitár. Najvýraznejšie "zľavy" budú mať akcie a dlhopisy, ktoré sa budú následne kótovať na burze.
Znižovanie poplatkov, ktoré sú hlavným zdrojom príjmov burzy a depozitára, súvisí so znižovaním nákladov. Efekt zlúčenia spoločností sa v budúcnosti ešte zvýrazní. Lazový vidí možnosti skresania nákladov v prepojenom informačnom systéme a v odstránení duplicitných činností. Pokračovať sa má aj v úspore osobných nákladov.
Prídu noví emitenti?
"Získavanie nových emitentov zatiaľ nemá pozitívne výsledky. Minulý rok sme sa sústredili na odstraňovanie prekážok a zjednodušenie prístupu na burzu a do depozitára. Uvidíme, aký názor na to budú mať spoločnosti," vysvetľuje Hurajová. Okrem znižovania poplatkov sa zjednodušuje ťažkopádny systém prijímania cenných papierov na kapitálový trh. Významné zmeny sa týkajú najdôležitejšieho dokumentu, ktorým je prospekt cenného papiera. Novela zákona o cenných papieroch uľahčuje schvaľovanie prospektu a skracuje lehotu procesu zo 60 na 10 alebo 20 dní.
Predaj nie je témou dňa
Nová vláda sa zaviazala pokračovať v transformácii inštitúcií kapitálového trhu. Cieľom je v medzinárodnom tendri ponúknuť podiel na burze strategickému záujemcovi. "Nemyslím si, že by prišlo k odklonu od programového vyhlásenia vlády," hovorí k tomu Hurajová. Spojenie s iným partnerom by bolo výhodné aj pre investorov, aj pre emitentov, ktorým by sa ponúkol širší trh a viac služieb. Konkrétny dátum tendra ani jeho podmienky zatiaľ nie sú známe. Isté je len to, že osud bratislavskej burzy nie je pre vládu témou dnešných dní.