Euro neprinesie iba plusy

Ak chce Slovensko vstúpiť do Európskej menovej únie, musí splniť maastrichtské kritériá týkajúce sa stability kurzu, dlhodobých úrokových sadzieb a cien i verejných financií. Tie majú zabezpečiť približovanie sa k ekonomikám krajín eurozóny. Podľa niektorých kritikov však nevypovedajú nič o tom, či je vstup do eurozóny pre krajinu výhodný alebo nie.

Štyri sú málo
Peter Gonda z konzervatívny inštitútu M. R. Štefánika navrhuje kritériá rozšíriť. "Maastrichtské kritériá vypovedajú iba o prechodnej schopnosti prispôsobiť nastavenie menovej a fiškálnej politiky požiadavkám terajších členov eurozóny," tvrdí Gonda. Slovensko by podľa neho malo sledovať, či eurozóna prinesie priaznivejšie podmienky pre osobnú slobodu a konkurenciu, či máme po vstupe predpoklady na vyšší ekonomický rast a životnú úroveň, či sa zvýši schopnosť pružne reagovať na prípadné externé šoky alebo či sa nevyvolajú tlaky na vyššiu infláciu a cyklické výkyvy. Veľkej Británii rovnako nestačia maastrichtské kritériá a každý rok vyhodnocuje svoje vlastné kritériá a na ich základe sa rozhoduje. Vypracoval ich minister financií Gordon Brown a pôvodne mali v roku 1997 slúžiť na podporu prijatia jednotnej európskej meny.
Český prezident Václav Klaus označil maastrichtské kritériá za kritériá krajín eurozóny, ktoré medzi seba prijímajú nového člena. Za dôležitejšie však považuje najmä to, či je vstup pre jeho krajinu výhodný alebo nie.

Otvorená ekonomika
Zavedenie eura na Slovensku povedie okamžite k úsporám niektorých nákladov alebo odstráneniu niektorých rizík a tieto zmeny by sa mali trvalo odraziť na zvýšení hrubého domáceho produktu. Pre spotrebiteľov bude priamou výhodou zo zavedenia eura podstatne ľahšia porovnateľnosť cien s ostatnými krajinami eurozóny. Zvýšenie tejto konkurencie sa môže odraziť na znížení domácich cien.
"Najdôležitejšou z priamych výhod je odstránenie transakčných nákladov pri eurových obchodoch," konštatuje správa Odboru výskumu Národnej banky Slovenska (NBS). Slovensko je jednou z najotvorenejších krajín Európskej únie, obrat jeho zahraničného obchodu dosahuje viac ako 160 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Z toho viac ako 80 percent sú obchody platené v eurách. Celkové transakčné náklady eurových operácií odborníci z NBS odhadujú na 0,3 percenta HDP, čo je asi tri a pol miliardy korún, ktoré po zavedení eura možno ušetriť. Schopnosť využívať výhody nižších transakčných nákladov Gonda považuje za zanedbateľnú.
Okrem rozdielov medzi nákupným a predajným kurzom majú podniky pri predaji alebo kúpe devíz aj administratívne náklady. Ich znížením sa môže ušetriť ročne 0,06 percenta HDP.

Zopár nevýhod
Proti výhodám stoja nevýhody a náklady. Okrem toho, že Slovensko stratí nezávislú menovú politiku, bezprostredne pred prechodom na euro a po ňom vzniknú firmám a štátu náklady na úpravu informačných systémov, výmenu meny, prepočet cien, duálne oceňovanie, vzdelávanie pracovníkov a podobne. Odhady týchto jednorazových nákladov pre súčasné krajiny eurozóny sa pohybujú v rozsahu 0,3 až 0,8 % HDP.
Problémom eura môže byť aj tzv. zle vnímaná inflácia. Obyvatelia krajín, ktoré sú v eurozóne, totiž vnímajú spoločnú menu ako príčinu zdražovania tovarov dennej spotreby. A to aj napriek tomu, že oficiálne údaje o inflácii žiadny takýto výkyv nazachytili.