Je to potvrdené - slovenská ekonomika rástla v treťom štvrťroku 2006 rekordným 9,8-percentným tempom. Štatistický úrad potvrdil svoj rýchly odhad z minulého mesiaca. Ekonomika tak rástla druhým najrýchlejším tempom v celej Európe, keď lepší výsledok dosiahlo iba Estónsko (11,6%). Samotné číslo tentoraz už neprekvapilo, čakalo sa skôr na to, čo sa pod výrazný rast podpísalo. Motorom bola najmä spotreba domácností, ktorá sa medziročne zvýšila o 6,5 percenta, a investície. Tie stúpli o 6,7 percenta.
Zhoda priaznivých faktorov
Mimoriadne vysoký rast je podľa generálneho riaditeľa Sekcie národných účtov a cien Štatistického úradu Pavla Baláža zhodou viacerých faktorov. "Je to logický dôsledok doterajšieho vývoja. Niekoľko rokov prúdili do ekonomiky investície, ktoré začínajú v tomto roku produkovať," vysvetľuje. Viaceré veľké firmy si v rovnakom čase pripravili spustenie výroby na nových linkách a výrobu nových produktov. Rozbiehajúce sa aktivity veľkých investorov sa už prejavujú aj v raste vývozu. Doteraz prevažoval dovoz nad vývozom kvôli tomu, že nové podniky si zaobstarávali stroje a zariadenia. Spustením výroby sa mení štruktúra obchodnej bilancie, silnejšie slovo začína mať export. "Tempo rastu exportu je vyššie ako dovozné tempo, i keď zatiaľ ten objem je stále v pasívnom salde. Očakávame, že v nasledujúcich mesiacoch by sa mal schodok zahraničnoobchodnej bilancie pomaly znižovať," potvrdil Baláž.
Výrazný rast bude pokračovať
Zvyšovanie exportu sa bude postupne premietať aj v raste ekonomiky. "Vďaka rozvoju výroby v automobilovom priemysle možno v nasledujúcom roku očakávať zvyšovanie dynamiky vývozov nad úroveň rastu dovozov, čo by malo v konečnom dôsledku zvyšovať príspevok čistého exportu k hrubému domácemu produktu, a podporovať tak spolu s domácim dopytom rast HDP na udržateľnej úrovni prevyšujúcej osem percent," odhaduje Martin Lenko, analytik VÚB.
Hlbšie analýzy síce dokazujú, že výsledok v 3. štvrťroku je jednorazovým vyskočením, k výraznému spomaleniu by však v ďalších mesiacoch nemalo dôjsť. Očakávajú to aj štatistici, keď zvýšili odhad rastu HDP na tento rok z 6,5 na 7,7 percenta. V prvom štvrťroku 2007 by mal dosiahnuť 7,2 percenta. "Vzhľadom na mohutnú investičnú aktivitu sa zrejme potenciál slovenskej ekonomiky posúva vyššie. Rastúca spotreba domácností a postupný rast zamestnanosti však môžu znamenať zvýšené riziko dopytových inflačných tlakov v budúcnosti," konštatuje analytik ČSOB Marek Gábriš. Impozantné výsledky oceňujú aj analytici spoza rieky Moravy. "Pokiaľ bude výrazný rast na Slovensku pokračovať, bude to dôkaz, že úspešne uskutočnené ekonomické reformy a zníženie miery zdanenia ekonomike výrazne pomohli," konštatuje Pavel Sobíšek z HVB Bank.
Zverejnené makroúdaje sú dôležité aj pre rozhodovanie centrálnej banky. "Zrýchlenie spotreby domácností sa dá vnímať ako mierne v prospech zvýšenia sadzieb. Aj keď nedávne zlepšenie výhľadu na infláciu zmenšilo potrebu uťahovania menovej politiky, riziká zo silného dopytu a možná korekcia koruny môžu viesť k ešte jednému zvýšeniu sadzieb pred tým, ako dosiahnu vrchol. To by však mal byť už posledný rast pred obdobím stabilných sadzieb," domnieva sa analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Podľa Gábriša bude ďalšie rozhodnutie NBS vysoko závislé od vývoja kurzu. Silnejúca koruna spolu so zlepšeným inflačným výhľadom vďaka avizovanej priaznivej zmene regulovaných cien pravdepodobnosť zvýšenia sadzieb znižuje.
Rast miezd sa spomalil
Na rozdiel od hrubého domáceho produktu rast platov sa v treťom štvrťroku oproti predchádzajúcemu kvartálu spomalil. Po zohľadnení inflácie si však
Slováci mohli za zarobené peniaze kúpiť viac ako pred rokom. Priemerná mesačná mzda stúpla medziročne o 7,7 percenta na 18 212 korún. Reálne mzdy, očistené o infláciu, vzrástli o 2,7 percenta. Od začiatku roka sa priemerné platy zvýšili o 7,9 percenta. Najviac zarábajú zamestnanci vo finančníctve, ktorí si mesačne v priemere zarobili 33 480 korún. Naopak najnižšie platy mali pracovníci v hoteloch a reštauráciách, a to 14 404 korún. Najväčšiemu nárastu sa mohli tešiť zamestnanci v oblasti nehnuteľností a prenájmu, ktorým vzrástli mzdy o viac ako 11 percent.