Najväčšou prekážkou ostáva inflácia

Cesta nových členských krajín Európskej únie za spoločnou európskou menou sa čoraz viac líši, hoci krajiny robia pokrok. Vyplýva to zo správy o pripravenosti na vstup do eurozóny, ktorú druhýkrát od rozšírenia únie vydala Európska komisia (EK). "Cesta za eurom sa ukazuje ťažšia, ako si mnohí pôvodne mysleli. Odmena za toto úsilie však bude o to cennejšia," povedal eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Joaquin Almunia.
Stále iba jedno
Slovensko rovnako ako doteraz plní iba jedno z maastrichtských kritérií. Aj posledná správa potvrdila, že najtvrdším orieškom pri plnení maastrichtských kritérií bude udržať na uzde ceny. Z nových členov EÚ usilujúcich sa o euro sa pod limit 2,8 % sa dostali Česi, Poliaci a Cyperčania. Slovensko je s 4,3 percenta výrazne nad povoleným stropom. Od poslednej správy pred dvoma rokmi infláciu vo väčšine krajín vytlačil nahor silný rast ekonomiky a cien ropy. K hodnoteniu sa pridala aj Európska centrálna banka, ktorá konečne pripustila, že vývoj inflácie by sa mal posudzovať na pozadí relatívne vysokého ekonomického rastu. Banka očakáva, že inflácia v budúcom roku klesne na 2,2 až 3,6 %, o rok neskôr na 2,4 až 2,5 %. Najväčším rizikom naďalej ostane vývoj na komoditných trhoch.
Slovensku sa zatiaľ nedarí plniť ani podmienku deficitu verejných financií, ktorý vlani dosiahol 3,1 % hrubého domáceho produktu (HDP), čím iba tesne prekročil trojpercentný strop. V tomto roku by sa mal schodok podľa komisie zvýšiť na 3,4 % HDP. Naopak, s verejným dlhom problémy nemáme. Pomer deficitu verejnej správy k HDP by tento rok mal klesnúť na 33 %, čo je bezpečne pod referenčnou hodnotou 60 %. Keďže však verejný dlh sa spolu s rozpočtovým deficitom považujú za jedno kritérium, výsledkom je, že ho neplníme.
Výhľad sa zlepšil
Zatiaľ jediným kritériom, s ktorým Slovensko nemá problémy, sú dlhodobé úrokové sadzby. Ich priemerná úroveň dosiahla 4,3 %, čo je pod referenčným kritériom 6,2 %. Na stabilitu výmenných kurzov má najlepšie predpoklady Estónsko, ktoré je v režime ERM II najdlhšie a jediné spĺňa toto kritérium. V takzvanej čakárni na euro sú aj Slovensko, Cyprus, Malta a Lotyšsko, nie sú v nej ešte dostatočne dlhý čas na to, aby sa kurzy ich mien mohli považovať za stabilné.
Podčiarknuté a zhrnuté - Slovensko sa od poslednej konvergenčnej správy príliš neposunulo. "Síce stále plníme iba jedno kritérium, zlepšil sa však výhľad do budúcnosti. Najmä odhady vývoja inflácie vyzerajú priaznivo," myslí si Silvia Čechovičová, analytička ČSOB.
ECB Slovensku odporúča prísnu rozpočtovú politiku, ktorá pomôže znížiť riziko vzniku dopytových tlakov na bežný účet platobnej bilancie. Vyzýva tiež na ďalšie štrukturálne reformy. Dôležité bude najmä zlepšiť fungovanie trhu práce, predovšetkým odstrániť nesúlad v kvalifikačnej štruktúre pracovných síl a ich nedostatočnej mobilite. K zvyšovaniu miezd by malo podľa banky dochádzať v súlade s rastom produktivity práce a malo by zohľadňovať podmienky na trhu práce a vývoj v konkurenčných krajinách.

Pomôžu reformy
V ďalších rokoch by Slovensko malo pociťovať pozitívne výsledky reformy dôchodkového systému. Vďaka nej by malo zaznamenať iba mierny rast výdavkov spojených so starnutím obyvateľstva. EK očakáva do roku 2050 iba 2,9-percentný nárast výdavkov. ECB napriek tomu upozorňuje, že demografický, hospodársky a finančný vývoj môže byť v skutočnosti menej priaznivý ako predpokladajú prognózy.
Kritériá, ktoré neplní Slovensko, robia vrásky na čele väčšine uchádzačov o euro. Jedinou krajinou, ktorá neplní ani jednu podmienku na prijatie eura, je Maďarsko. Za to môže vďačiť predchádzajúcej vláde, ktorá nezodpovednou politikou zmarila pôvodné plány krjainy na vstup do eurozóny. Česi momentálne plnia dve kritériá. Posledná správa iba potvrdila, že euro je pre nich zatiaľ v nedohľadne. Za novou menou sa neponáhľajú ani Poliaci, ktorí si doteraz ani nestanovili termín na jej prijatie.