Máte väčšie množstvo dolárov a neviete, či je lepšie si ich nechať alebo zameniť na inú menu? Po tom, ako americká centrálna banka po dvoch rokoch prestala ďalej zvyšovať úrokové sadzby, sú otázky okolo ďalšieho smerovania americkej meny namieste.
Rozdiely v úrokoch sa vyrovnávajú
Zvyšovanie úrokov bolo jedným z hlavných faktorov, ktorý zelenú bankovku podporovali. Tá v porovnaní s ostatnými svetovými menami ťažila z vyššieho úročenia. Kým v eurozóne sú úroky na troch percentách, v Japonsku dokonca iba štvrťpercentné, v Spojených štátoch ich centrálna banka sedemnástimi zásahmi dostala až na 5,25 percenta. Dolár je preto pre investorov atraktívnejší. Tento náskok sa však postupne znižuje. Dôvodom je rast úrokov v eurozóne aj Japonsku. "Keďže v Európe silnejú inflačné tlaky, Európska centrálna banka už dlho neplní svoj cieľ a ekonomika konečne naberá silu, v eurozóne sa otvára priestor pre rast sadzieb, čo ECB v posledných mesiacoch plne využíva," hovorí Vladimír Pikora z Next Finance.
Kým strážcovia menovej politiky v Európe a Japonsku plánujú ďalšie zvyšovanie sadzieb, v USA by sa sadzby mohli čoskoro aj znížiť. Tým by vklady v USA stratili doterajšiu príťažlivosť a do dolárovej oblasti by prúdilo menej peňazí. Tak to aspoň predpovedajú ekonomické učebnice. V skutočnosti však podobné kalkulácie vývoj v minulosti už neraz zvrátil. Ak sa totiž dynamický rozvoj americkej ekonomiky udrží, USA zostanú magnetom pre investorov aj napriek istým nevýhodám, vyplývajúcim z vyšších úrokových sadzieb. Všetko závisí od ekonomického rastu a aj cien ropy. "Pri cenách ropy nad 70 dolármi za barel (159 litrov) Fed úrokové sadzby nezačne znižovať," myslí si Pikora.
Analytici čakajú pokles
Zmena v úrokoch sa už čiastočne premietla do záujmu o jednotlivé meny. "Úrokový diferenciál sa znižuje a investori premiestňujú svoje aktíva z dolárov do iných mien. Ťaží z toho najmä euro," tvrdí díler HVB Bank Peter Augustín. Do konca roka by sa podľa obchodníkov mohol dolár oslabiť až na úroveň 1,30 -- 1,32 USD/EUR.
V neprospech dolára hovoria aj náznaky spomalenia americkej ekonomiky. Stiahnutím nohy s plynového pedála by už nevytvárala taký veľký tlak na infláciu a centrálna banka by nemusela ďalej zvyšovať úroky. "Ak by hospodársky rast v USA dlhodobo klesol pod tri percentá, zvyšovanie sadzieb by sa úplne zastavilo," tvrdí Pikora. Odborníci veria, že ak sa rozdiely vo výške úrokových sadzieb i v samotnom hospodárskom raste medzi USA a Európou, respektíve ostatnými svetadielmi vyrovnajú, dolár bude postupne strácať hodnotu. "Počítame s tým, že kurz eura oproti doláru dosiahne v budúcom roku nový vrchol," dodáva Marc Chandler, menový stratég amerického investičného domu Brown, Brother, Harriman & Co. To, že rozhodnutie Fedu nezvyšovať úrokové sadzby dolár jasne oslabí, predpokladá aj David Wyss z agentúry Standard & Poor´s. Objavili sa síce špekulácie o tom, že prestávka v sprísňovaní americkej menovej politiky nemusí byť dlhá, Fed však nemôže úroky zvyšovať donekonečna. "Priestor pre zvyšovanie úrokov v USA je obmedzený. Dôvodom je najmä vysoký deficit obchodnej bilancie, ktorý sa tak rýchlo nepodarí zvládnuť," myslí si Augustín. Pikora si myslí, že Fed má ešte teoreticky sadzby kam zvyšovať. Pripomína, že sadzby v roku 2000 boli nad šiestimi percentami. "Na rozdiel od USA na starom kontinente takto vysoké sadzby nemôžeme očakávať. Európa by ich neuniesla," myslí si. Každopádne aj keď európske sadzby až na šesť percent asi nevystúpia, zo súčasných troch percent im ešte priestor na rast ostáva.
Dolár stráca na viacerých frontoch
Americkej mene neprospievajú ani správy o tom, že viaceré centrálne banky sa z obavy o jej ďalší vývoj snažia rozložiť riziko a vymeniť časť dolárových rezerv za inú menu. Nedávno to urobila talianska centrálna banka, ktorá zamenila štvrtinu dolárových rezerv za britské libry. Toto rozhodnutie urobila vzhľadom na predpokladaný pokles hodnoty dolára. O podobných krokoch uvažujú aj Spojené arabské emiráty alebo Rusko, ktoré informovali, že odchádzajú od dolára a pri budovaní rezerv sa budú orientovať na iné meny. Dolár v minulosti vo veľkom nakupovali najmä ázijské centrálne banky, aby zabránili zhodnocovaniu vlastných mien. Podľa Medzinárodného menového fondu 66 percent svetových devízových rezerv majú centrálne banky v dolároch, 25 percent v eurách. Pri vzniku eura v roku 1999 mal dolár podiel na rezervách bánk 71 percent a euro 14 percent. Dolár tak postupne stráca aj funkciu rezervnej meny. Objavili sa dokonca aj úvahy o tom, že za ropu by sa mohlo platiť inou menou ako americkou. Zatiaľ sú tieto myšlienky len v špekulatívnej rovine, ich uskutočnenie by však bolo ťažkou ranou pre zelenú bankovku.
StoryEditor