Za odchodom prezidenta Svetovej banky Paula Wolfowitza z funkcie stáli predovšetkým médiá a celková nálada v banke, ktorú Wolfowitz v rozhovore pre spravodajskú televíziu BBC označil za "rozpálenú". Wolfowitz rezignoval 17. mája, keď podľahol obvineniu, že svojej priateľke zabezpečil nadštandardný kariérny postup. "Emócie boli také rozvášnené, že podľa môjho názoru nebolo možné dokončiť to, čo som chcel dokončiť kvôli ľuďom, na ktorých mi naozaj záleží," povedal. Wolfowitz sa pred rezignáciou hájil do poslednej chvíle, aby sa očistil od obvinenia. "Všetci potom reagovali na sériu nepresných informácií, a keď už sme sa dostali k tomu, čo sa blížili k pravde, emócie už boli príliš silné," povedal Wolfowitz, ktorý pred príchodom do banky pôsobil na ministerstve obrany a bol pravou rukou amerického prezidenta Georgea W. Busha pri prípravách vojny v Iraku.
Proti Wolfowitzovmu zvoleniu v roku 2005 vystupovali najmä európske krajiny, ktoré si v kauze najviac želali jeho odchod. Do Svetovej banky dávajú najvyššie príspevky Spojené štáty, až potom nasledujú najväčšie európske krajiny.
Prezidentom Svetovej banky je tradične Američan, zatiaľ čo sesterskú organizáciu Medzinárodný menový fond vedie Európan. Wolfowitz povedal, že by rád videl vo vedení banky aj zástupcov afrických štátov. "Myslím si, že pokiaľ máme brať hlas Afriky vážne, tak tých hlasov by tam malo byť viac," povedal. Viac Afričanov by podľa neho malo byť aj medzi radovými zamestnancami banky. Wolfowitz bude v úrade do 30. júna a zatiaľ nie je jasné, kto ho vystrieda. Prezident Bush povedal, že sa v tejto záležitosti skoro rozhodne.
StoryEditor