Obchodník s cennými papiermi musí držať majetok klienta oddelene od svojho vlastného majetku. Prikazuje mu to zákon o cenných papieroch a investičných službách. V prípade ekonomického úpadku obchodníka by teda mal klientsky majetok ostať nedotknutý a obchodník by mal klientom bez problémov zverený majetok vrátiť. Z Česka je však známy prípad, keď obchodník v ťažkej finančnej situácii siahol -- spreneveril -- aj majetok klientov. Pre prípad defraudácie klientskeho majetku obchodníkom existuje Garančný fond investícií (GFI), ktorý by mal kryť straty klienta. Do GFI prispievajú obchodníci s cennými papiermi a správcovské spoločnosti, ktoré spravujú individuálne účty klientov, proti jeho postaveniu a činnosti je však niekoľko výhrad.
Dva základné problémy
Jednou z najčastejších námietok, ktoré uvádzajú subjekty kapitálového typu ako nedostatok z hľadiska jeho budúceho rozvoja v súvislosti s GFI, je neexistencia jednotnej metodiky, ktorá by jasne upravovala a špecifikovala evidenciu chráneného klientskeho majetku. Asociácia obchodníkov s cennými papiermi (AOCP) vidí v prípade GFI dva základné problémy:
Prvý -- z hľadiska klienta. Na to, aby sa na majetok klienta vzťahovala ochrana GFI, musí byť tento majetok viazaný na poskytovanie niektorej z investičných služieb, teda musí byť napr. v úschove a správe obchodníka s cennými papiermi. Najčastejšie však obchodníci s cennými papiermi robia na základe požiadavky klientov len otvorenie účtu v depozitári a nákup cenných papierov na tento účet, čo v súčasnosti nie je považované za úschovu a správu cenných papierov. V takomto prípade klientsky majetok nie je krytý garančným fondom, čo v praxi môže viesť k poškodeniu klienta v prípade vzniku nedostupnosti jeho majetku. Pritom práve takéto prípady evidencie klientskeho majetku bez jeho viazania na dodatočné poskytovanie investičných služieb sú v praxi najrozšírenejšie.
Druhý -- z hľadiska obchodníka s cennými papiermi. Príspevky obchodníkov do GFI sa vypočítavajú z poplatkov za poskytované služby, a nie z výšky chráneného klientskeho majetku spadajúceho pod systém ochrany GFI, čo nie je správne a systémové. V praxi sa potom stáva, že obchodník s takmer nulovým klientskym majetkom spadajúcim pod GFI platí vyššie príspevky do GFI ako iný obchodník, ktorý má nepomerne vyššiu sumu chránených klientskym majetkov. To je zjavne nelogické, keďže poplatok za riziko nie je viazaný na samotnú výšku rizika -- výšku klientskeho majetku, ale na úplne iný parameter -- poplatky za poskytované investičné služby.
Podľa názoru šéfa AOCP Róberta Kopála, z uvedených dôvodov je nevyhnutné zmeniť súčasný systém tak, aby príspevky do GFI boli viazané na výšku chráneného klientskeho majetku, a zároveň aby bol pod ochranu GFI zahrnutý aj majetok klientov, ktorý je v súčasnosti len v tzv. evidencii.
Výhrady k evidencii klientskeho majetku má aj GFI
Podľa predsedu prezídia GFI, Viliama Végha, Ministerstvo financií SR v zákone presne nešpecifikovalo klientsky majetok a metodiku, ktorá by usmerňovala jasnú identifikáciu klientskeho majetku. Napríklad banky -- obchodníci s cennými papiermi -- používajú rôzne definície na určenie výšky klientskeho majetku. Vzhľadom na rôznu interpretáciu klientskeho majetku by v budúcnosti, ak by GFI začal vyrubovať ročné príspevky z klientskeho majetku, podľa neho mohlo prísť k nesprávnym odvodom ročných príspevkov.
Na Slovensku dosiaľ neprišlo k ekonomickému úpadku obchodníka a následnej sprenevere klientskeho majetku, takže GFI nemusel riešiť výplatu náhrad za nedostupný klientsky majetok. Ak by však došlo k ekonomickému úpadku obchodníka a následnej sprenevere klientskeho majetku, zrejme by musel za súčasných podmienok objem určitého sporného klientskeho majetku určiť regulátor, aby fond vedel, akú sumu má v rámci kompenzačnej schémy vyplácať. Presné určenie objemu klientskeho majetku má význam aj pre výkazníctvo kvôli štatistike, aby bolo známe, koľko majetku je na trhu v správe obchodníkov a správcovských spoločností a koľko z neho je kryté garančným fondom.
Garančný fond investícií na základe aproximovaných hodnôt z údajov o poplatkoch účtovaným klientom za poskytované investičné služby z tretieho štvrťroku 2005 predpokladá, že výška príspevkov do GFI v roku 2006 by mala dosiahnuť približne 11,5 mil. Sk. Na základe tejto hodnoty kumulatívna hodnota GFI by mala po štvrtej splátke roku 2006 predstavovať sumu približne 35 mil. Sk. Maximálna výška náhrad za nedostupný klientsky majetok na rok 2006 je stanovená na hodnotu 16 000 eur.