Západné krajiny sa stále nevedia zmieriť so záplavou lacného čínskeho tovaru, ktorého príčinou je podhodnotená čínska mena, jüan. Posun v menovej politike Číny a zníženie prehlbujúceho sa obchodného deficitu sa snažili dosiahnuť Spojené štáty americké pri návšteve čínskeho prezidenta Chu Ťin-tchaa vo Washingtone. USA sú najsilnejším kritikom Pekingu za umelé udržiavanie slabého kurzu jüanu. Podľa Bieleho domu je čínska mena podhodnotená o 40 percent. To americká vláda považuje za hlavnú príčinu rekordného schodku svojej obchodnej bilancie. Deficit USA s Čínou v obchode dosiahol v minulom roku 202 miliárd dolárov. Američania dávajú čínskej mene za vinu aj stratu troch tisíc pracovných miest na domácom trhu. Spojené štáty tak od čínskeho prezidenta očakávali vysvetlenie, prečo hodnota jüanu nezodpovedá jeho skutočnej hodnote. Čínsky prezident síce prisľúbil, že Peking bude pokračovať v reforme výmenného kurzu meny, konrétne kroky však neuviedol.
Slabá mena zatraktívňuje čínsky tovar v zahraničí
Vďaka slabšej mene sa čínske tovary ľahšie presadzujú za hranicami. Bolo to vidieť v minulom roku, keď svet zaplavil lacný čínsky textil a obuv. Pomohlo tomu síce aj januárové zrušenie systému dovozných limitov, dôležitými faktormi sú tiež lacná pracovná sila a podhodnotený jüan. Číne hrozí zavedenie ďalších obchodných obmedzení. O tejto možnosti sa v posledných dňoch diskutovalo v americkom Kongrese. Ak Peking čoskoro nepristúpi k ďalším zmenám v kurzovom režime, USA plánujú zaviesť 27,5-percentné clo na všetky čínske výrobky. Ani napriek tejto hrozbe sa podľa pozorovateľov americkému prezidentovi Georgeovi W. Bushovi nepodarí presvedčiť Chu Ťin-tchaa, aby jeho krajina nebránila zhodnocovaniu meny.
Tlak na Čínu silnie, zatiaľ bez efektu
K tlaku Spojených štátov sa pridala aj Európska únia a Ázia, ktorých ministri tento mesiac vyzvali Peking na uvoľnenie meny. Brusel tak chce znížiť prílev lacných tovarov z Číny a ochrániť svojich producentov. Deficit zahraničného obchodu EÚ s Čínou nie je až taký vysoký ako americký, napriek tomu vlani dosiahol 106 miliárd eur, čo je približne 130 miliárd dolárov.
Čína si stále stojí za svojimi vyhláseniami z minulého roka, keď krajina umožnila jüanu mierne sa posilniť. "Naša vláda je za postupnú, kontrolovanú reformu jüanu, ktorú budeme iniciovať my," vyhlásil Wei Pen-hua, zástupca čínskeho štátneho úradu pre kurz meny. Zhodnotenie jüanu Pekingu odporúča aj Svetová obchodná organizácia (WTO). "Flexibilnejší režim výmenných kurzov by mohol Číne umožniť nezávislejšiu monetárnu politiku, ktorá by bola vhodnejšia na zabezpečenie nízkej a stabilnej inflácie a umožnila by trhovým silám prevziať väčšiu úlohu pri určovaní úrokových sadzieb," tvrdí WTO, ktorá sa len zriedkavo vyjadruje k menovým otázkam.
Rastúci vývoz sa podpísal pod vysoký obchodný prebytok Číny. Len v minulom roku sa viac ako strojnásobil a prevýšil 100 miliárd dolárov. Zvyšujúci prebytok obchodu podporuje prílev devízových rezerv. Rezervy centrálnej banky sa vlani zvýšili o 209 miliárd dolárov, vo februári 2006 sa Čína stala krajinou s najväčšími devízovými rezervami na svete.
Ústupky Číny sú nedostatočné
Čína prvýkrát podľahla tlaku západu v júli 2005, keď zaviedla riadený plávajúci menový kurz a revalvovala menu o 2,1 percenta. Odvtedy sa jüan oproti doláru zhodnotil o 1,2 percenta, čo však analytici považujú za veľmi malý rast. Zavedenie režimu voľne plávajúcich menových kurzov pri súčasnej politike s množstvom regulácií a kontrol nevidia ekonómovia ani WTO reálne.
Tento týždeň urobila Čína ďalší čiastočný ústupok, keď uvoľnila pravidlá investovania. Čínski investori tak budú môcť investovať aj do zahraničných aktív, čo doteraz nebolo možné. Investície v zahraničí podľa centrálnej banky umožnia subjektom rozložiť riziko svojich investičných portfólií a získavať väčšiu návratnosť investícií. Analytici to považujú za dôležitý krok k uvoľneniu ešte stále prísne kontrolovaného režimu výmenných kurzov čínskej meny. "Číňania držia v hotovosti a na účtoch v bankách v prepočte takmer štyri bilióny dolárov. Ak sa časť týchto peňazí dostane na zahraničné trhy, bude to mať značný vplyv nielen na zahraničné kapitálové trhy, ale aj na toky zahraničných mien v Číne," uvádza analytik Jonathan Anderson z banky UBS.