Kto vstúpi do tejto nenápadnej budovy v centre Londýna, náhle ako by sa ocitol v inom svete. Hlavnou miestnosťou v dome je veľká sála, v ktorej strede stojí okrúhly červený gauč. Každý deň na obed sa tu zhromažďujú desiatky mužov, ktorí prenikavo kričia a každý svojou troškou prispieva k neobvyklému ruchu a zhonu.
Tu už roky sídli londýnska burza (London Metal Exchange, LME), na ktorej sa uzatvárajú termínované obchody s farebnými kovmi. Čas v nej sa zastavil, obchody sa odohrávajú navlas rovnako ako v roku 1877, keď vznikla. Ľudia sa tu stretávajú a -- obchodujú, na rozdiel od ostatných búrz, kde sa už väčšina operácií uskutočňuje cez počítače. I v Londýne je síce elektronické obchodovanie dovolené, ale zohráva len okrajovú úlohu, väčšina obchodníkov totiž stále uprednostňuje "vykrikovanie" maklérov. To prekvapuje dokonca aj riaditeľa burzy Simona Healeho: "Pred štyrmi rokmi som si myslel, že obchod na parkete čo nevidieť zmizne." Zdá sa však, že obchodovanie s kovmi sa riadi inými zákonitosťami ako obchodovanie s akciami či dlhopismi.
Tlak na zmeny tu nikto nepociťuje, veď vďaka veľkému rozmachu obchodovania so surovinami burza v súčasnosti prosperuje tak, ako nikdy predtým. Jej ročný obrat sa od roku 1993 strojnásobil. Počet objednávok v priebehu vlaňajšieho roka dosiahol 72 miliónov a obrat prekročil priam astronomickú sumu 3 500 miliárd dolárov.
Termínovaný obchod vznikol v časoch, keď sa Veľká Británia postupne stala čistým dovozcom kovov. Surovina sa dopravovala loďami, takže tovar prišiel do cieľového prístavu aj niekoľko týždňov po objednávke. Kupci si tak mohli cenu dojednať len v termínovaných obchodných operáciách. V Londýne je dnes obvyklá trojmesačná lehota, ktorá sa vyvinula z dakedajšej trojmesačnej dodacej lehoty -- či už zinku z Malajzie alebo medi z Čile.
V priebehu rokov burza prežila i niekoľko búrok. Minimálne dve ju ovplyvnili nadlho. Prvá v roku 1985, keď sa v priebehu rekordne krátkeho času cena zinku znížila o polovicu. Rapídny cenový pokles viedol k uzatváraniu baní na celom svete a aj obchod na londýnskej burze sa zastavil, lebo organizácie producentov už nevedeli splniť finančné záväzky. Ani na druhej kríze v polovici 90. rokov burza samotná vinu neniesla. Vtedy bol za ňu zodpovedný Yasuo Hamanaka, obchodník japonskej banky Sumitomo, zvaný tiež "Pán Meď". Dlhý čas sa mu v obchodovaní darilo a v niektorých okamihoch kontroloval až päť percent celosvetového obchodu s meďou. Náhle sa však v očakávaní rastu hodnoty tohto kovu prerátal a výsledky boli zdrvujúce. Banka Sumitomo ohlásila stratu 2,6 miliardy dolárov, Hamanaka šiel na sedem rokov do väzenia a londýnska kovová burza si poškodila reputáciu.
Na tieto udalosti sa však pomaly zabúda. V popredí je teraz diskusia, či sa burza zmení alebo nie. Riaditeľ Heale hovorí, že burza je na zmeny pripravená, chýba však rozhodnutie vlastníkov -- a to je asi 70 rôznych inštitúcií a bánk. Ani on si však nedovolí nijakú prognózu, dokedy sa udrží starodávny spôsob obchodovania. (gaf)
StoryEditor