Víkendové voľby v Poľsku kývu regiónom

Meny stredoeurópskeho regiónu sa po letnej prestávke začali opäť posilňovať. Zatiaľ čo počas prvého polroka bola medzi nimi veľmi silná korelácia, tá postupne slabne. Proti ďalšiemu posilňovaniu mien v krátkodobom horizonte hovorí neistota okolo víkendových parlamentných volieb. Posledné prieskumy verejnej mienky ukazujú na rast preferencií konzervatívnej strany, ktorá presadzuje zachovanie súčasného drahého systému sociálneho zabezpečenia.
Aj napriek tomu, že slovenská ekonomika výkonnostne napreduje a spolu s Českou republikou je lídrom v raste ekonomiky, slovenská koruna stagnuje. Poľský zlotý sa v posledných dňoch pohybuje na svojich tohtoročných a zároveň trojročných maximách, česká koruna takmer prekonala hranicu 29 korún za jedno euro, čím sa dostala na najsilnejšiu hodnotu v tomto roku a zároveň rekordné minimum za viac ako tri roky.
Slovenská koruna je na tom horšie. Po rekordných minimách v marci, keď sa euro predávalo už za 37 korún a 51 halierov, sa korune nedarí dostať na silnejšie hodnoty. Včera sa obchodovala na 38,500 SKK/EUR, čo je len o desať halierov lepšie ako na začiatku roka. Rozdielny vývoj v regióne stredne Európy možno pozorovať najlepšie pri vzájomnom pomere jednotlivých mien. Ešte v máji stál poľský zlotý 9,2 koruny, v posledných dňoch bol výmenný kurz už 9,9 SKK/PLN. Podobný vývoj zaznamenal slovenská mena aj oproti svojej českej menovkyni. Priemerný kurz vlani dosiahol približne 1,26 SKK/CZK, na podobnej úrovni bol kurz ešte v júli tohto roka. Tento týždeň sa už však kurz dostal na 1,32 SKK/CZK. Situácia posledných dní neprospieva slovenským dovozcom. Oslabenie koruny totiž spôsobuje predražovanie dovážaných tovarov a v konečnom dôsledku sa stávajú tovary pre spotrebiteľov drahšie. Korune nepomáhajú ani spory na politickej scéne.
Maďarský forint sa oproti januáru dokonca oslabil. To má však ekonomické opodstatnenie: rast ekonomiky totiž nedosahuje podobné hodnoty ako na Slovensku alebo v Česku, priame zahraničné investície neprúdia v takom objeme ako v minulosti. Navyše schodok verejných financií je považovaný za vysoký a včera ohlásený plánovaný schodok na úrovni 7,5 percenta HDP je dokonca o polovicu vyšší ako predpoklad. Rekordérom v tomto roku je však rumunské leu, ktoré sa aj napriek včerajšiemu výraznému poklesu hodnoty kvôli zníženiu úrokových sadzieb zhodnotilo oproti euru takmer o desať percent.
Negatívom pre meny regiónu V4 sú okrem neistoty súvisiacej s poľskými voľbami aj rastúce ceny ropy a zvyšovanie úrokových sadzieb v USA, ktoré sú už na úrovni 3,75 percenta. Na Slovensku je základná úroková sadzba tri percentá, v Česku dokonca 1,75 percenta. Lepšie úročené cenné papiere Spojených štátov, navyše v mene, v ktorej je väčšina svetových devízových rezerv, robia významnú konkurenciu dlhopisom krajín V4. Všetci sa však zhodujú, že z dlhodobého hľadiska by sa mali všetky meny okrem maďarského forintu posilňovať.