Prisilná mena môže byť prekážkou

Prudké posilňovanie koruny môže byť prekážkou na ceste k euru. Platí to najmä vtedy, ak by sa opakovali intervencie Národnej banky Slovenska (NBS) na zastavenie rastu domácej meny. Centrálna banka by po dohode s európskymi inštitúciami mohla tiež pristúpiť k revalvácii centrálnej parity. To je kurz, okolo ktorého sa musí koruna pohybovať v stanovených hraniciach. Je otázne, či by Slovensko potom dokázalo obhájiť tieto kroky pred orgánmi Európskej únie. Vyplýva to z decembrového prieskumu, v ktorom sa inštitút INEKO pýtal ekonómov a analytikov na odhad pravdepodobnosti plnenia maastrichtských kritérií.
Decembrové zhodnocovanie
V súvislosti s prudkým posilňovaním domácej meny v uplynulých mesiacoch najnovší prieskum inštitútu INEKO po prvý raz obsahoval aj otázky týkajúce sa plnenia kritéria menovej stability. Podľa neho sa kurz môže hýbať v pásme ± 15 percent od centrálnej parity 38,46 koruny za euro. To je interval 32,69 až 44,22 koruny za euro. Ku koncu minulého roka sa koruna s kurzom oproti euru 34,06 SKK/EUR dostala 11 percent od centrálnej parity, na čo reagovala NBS priamou intervenciou. "Možné intervencie, ako aj zmena parity, budú otázkami, ktoré môžu vniesť určitý prvok neistoty pre splnenie tohto kritéria," povedal v prieskume hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth.
Napriek tomu považujú analytici splnenie menového kritéria za pravdepodobnejšie ako splnenie kritéria pre deficit verejných financií alebo infláciu. Šancu, že Slovensko udrží stabilitu meny, odhadli v priemere na 88 percent, zatiaľ čo pravdepodobnosť dodržania deficitu verejných financií na 79 percent. Najrizikovejšie je podľa nich splnenie inflačného kritéria, kde odhadli pravdepodobnosť na 72 percent. Z 15 respondentov si dvanásť myslí, že Slovensko prijme euro 1. januára 2009, opačný názor majú zvyšní traja. Celkovú pravdepodobnosť prijatia eura v plánovanom termíne odhadli v priemere na 66 percent, čo je o dve percentá viac ako v novembri.
NBS proti korune
Kritérium stability kurzu pomáha strážiť centrálna banka. Na jej decembrovú intervenciu proti korune devízový trh svižne zareagoval a mena za pár hodín stratila takmer 60 halierov. Odvtedy koruna v podstate žiadne významné výkyvy nezažila a dnes je jej kurz 34,5 koruny za euro. Centrálna banka však dáva najavo, že decembrové posilnenie v súčasnosti nechce vidieť a na to využíva ďalší z nástrojov, ktorým je "krátenie repo tendrov NBS". Od začiatku roka NBS neprijala časť dopytu komerčných bánk v dvoch repo tendroch. Ide o to, že každé dva týždne si komerčné banky môžu do NBS uložiť svoje prebytočné peniaze. Centrálna banka sa rozhodne, koľko z ponúkaného objemu peňazí akceptuje. Ak neprijme žiadnu alebo len časť ponuky, tak na trhu zostane viac peňazí, sadzby preto klesajú a pre korunových investorov sú menej atraktívne a mali by ich odrádzať od nákupu našej meny. Naposledy bol záujem bánk uložiť 143 miliárd korún. NBS akceptovala len 80 miliárd. "Skracovanie tendrov NBS nemusí mať na kurz koruny väčší vplyv, keďže naň pôsobí množstvo iných, často významnejších faktorov. Musíme si uvedomiť, že Slovensko je vnímané ako súčasť rozvíjajúcich sa trhov, takže koruna môže reagovať aj na plánované znárodnenie telekomunikácií vo Venezuele, aj pohyby juhoafrického randu," hovorí peňažný díler Slovenskej sporiteľne Pavel Jánošík. Podľa dílera UniBanky Jozefa Hempfingera bol prebytok peňazí na medzibankovom trhu 53 miliárd korún. Prebytočné peniaze centrálna banka nestiahla ani v strede týždňa, keďže nevyhlásila aukciu štátnych pokladničných poukážok so splatnosťou 84 dní.